hwesa - Články

Kapitola 23. - KBT

Sun, 05 Sep 2010 23:39:57 +0200

Prekvapenie večera!!

Ja som hovorila, že to bude čoskoro.

Tak sa do toho pustite. Pekné čítanie. :)

Nemusím snáď opisovať, ako to tie zvyšné mesiace do konca školského roka medzi nami vyzeralo. Keď hovorím o nulovej komunikácii, myslím tým absolútnu nulu. Black sa cítil vrcholne urazený, samozrejme, nemienil sa ospravedlniť za nič. A mňa zase ranil a urazil on. Nemienila som sa mu ospravedlňovať za niečo čo si ani len nenechal vysvetliť. Vlastne mi vtedy ani nedal priestor na ospravedlnenie, nie že by som to plánovala. Takže sme sa navzájom vyhýbali akémukoľvek kontaktu, či už očnému, ušnému a inému.

A zrazu sa mi život vrátil do starých koľají. Nikto o mňa nejavil žiadny záujem tak ako predtým. Liz opäť žila len v úzadí a do popredia sa dostala ET. Len Remus mi neustále pripomínal ako je mu to celé ľúto a ospravedlňoval Blacka. Hold najlepší kamarát, je najlepší kamarát. Zbytočne si unavoval hlasivky.

Vlastne bodku za tým všetkým dal až James. Jeden večer si ku mne z ničoho nič prisadol. Pozrel na mňa zničeným pohľadom a ešte zničenejšie si vzdychol.

"Vieš, maximálne si ma sklamala. Všetko som mal naplánované, premyslené, už len zrealizovať to!" zaskučal. "Netušíš ako som sa na to celé tešil. A ty sa na smrť rozhádaš so Siriusom! Čo som ti spravil? Povedz, čo? Za čo ma takto trestáš? Sirius odmieta byť s tebou v jednej miestnosti a Remus by do toho išiel aj tak len preto, lebo by sme ho prinútili. Takto sa z toho vyvliekol úplne ľahko. Srdce mi puká!" zakončil svoj srdcervúci výlev.

"Je mi ľúto, ak som aj teba sklamala. Ak mi prezradíš v čom to bolo, možno ťa skutočne poľutujem," nahodila som ironicky, so zdvihnutým obočím.

"Lííííz! No predsa tvoj trest! Mal som to všetko skutočne dokonale premyslené! Takto to všetko padá. Finite. Nič nebude. Nemôžem sám zastupovať celý Záškodnícky tím. Ako hovorím, ostatní odmietajú spoluprácu," rozhorčene popritom rozhadzoval rukami.

"Ale James!" teatrálne som sa chytila za srdce. "To ma skutočne mrzí! Teraz si budeš musieť nájsť niekoho iného, z koho si budeš robiť žarty," popritom som ho chytila za ruku a predstierala ľútosť. Predstierajúc tiež hlboký smútok som pokrútila hlavou. "Skutočne neviem či sa takáto vec dá niekedy odpustiť. Odpustíš mi?" pozrela som na neho psími očami.

"Ále, s tebou sa nedá rozprávať normálne," mávol nado mnou rukou. "Robíš si z toho iba srandu."

Usmiala som sa na neho. "Skutočne?"

Prikývol. "Radšej už idem, myslím, že ma zháňa Sirius. Nič proti tebe Liz, ale keby ma našiel v tvojej spoločnosti... no nechci to vedieť, mne sa to tiež nechce počúvať, nieto ešte opakovať. Zatiaľ sa maj, ktovie kedy sa nám najbližšie dostane tej možnosti porozprávať sa. Vieš, Remus to má u neho odpustené, lebo sa s tebou bavil aj predtým," opäť pokrútil hlavou, tento krát ale úprimne, "ale ja nie. Očakáva, že budem na jeho strane. Skutočne nechcem byť aj tu, aj doma ako na bojisku, tak sa ti vopred ospravedlňujem." Posledný krát sa usmial a odišiel. Práve včas. Do klubovne vchádzal "ON" (radšej nemenujem, použila by som príliš vulgárne slovo), tak som sa radšej zdvihla a išla do izby, tam bude väčší kľud a menej napätia.

A tak sa teda pomaly doplazilo obdobie skúšok, tie prebehli v norme, tak ako vždy. A nakoniec prišlo vytúžené leto.

Cez leto som opäť začala brigádovať v bare, muklovskom samozrejme, kde som robila aj minulý rok. Chvalabohu mi podržali miesto. Tento rok ale mali novinku. Pôvodne to bol len nočný bar, nedávno ho však celý zrekonštruovali a vznikol aj denný aj nočný bar. Aj keď v nočnom by som zarobila sakramentsky dobre, radšej som si vybrala prácu v dennom bare, nočné zmeny som prenechala iným. Popri tom som s tetou Katy hľadala vhodný rodinný dom, ktorému by sme mohli hovoriť domov. Teta Katy dostala nedávno miesto v istej reklamnej agentúre. S veľmi dobrým platom prišla jej veľmi veľká túžba nájsť si krajší a väčší dom pre nás dve. A my sme začali hľadať.

Nebolo by to leto, keby vás niekto nesklamal, nenaštval a nepokazil vám aspoň polovicu voľna a pekných chvíľ. Za prvé, našli sme s tetou pár pekných domčekov, ale záujemcov bolo viac a tak nám nezostalo nič iné než len čakať, či niektorá naša ponuka vyhrá. Polovicu leta sme strávili v podstate len čakaním a obhrýzaním si nechtov. Za druhé, nebolo by leto bez milovaných spolužiakov. Konkrétne jedného, ktorého túžite vidieť najmenej zo všetkých. Aké to šťastie, vidieť práve jeho. A aké to šťastie, keď čarodejnícky študent, u ktorého predpokladáte, že okolo muklovskej kaviarne ani len neprejde, vojde priamo do tej, kde pracujete vy, a to so svojím najnovším objavom, samozrejme, mukelkou, spolužiačky už vyčerpal.

Zrovna som išla obslúžiť pár, ktorý prišiel pred pár sekundami a práve sa usádzal. Diktovali mi svoje objednávky, keď som počula, že sa dvere opäť otvorili a teda pravdepodobne niekto vošiel dnu. Keď už som vybavovala jedných, chcela som zobrať cestou aj týchto. Otočila som sa, že sa vyberiem k ich stolu... a vtedy ma seklo. Tú postavu, sadajúcu si práve do malého súkromnejšieho boxu by som spoznala kdekoľvek. Obočie sa mi samovoľne stiahlo a ja som s povzdychom zamierila k blondýne a tomu čiernovlasému paku. Tá jeho buchta si objednala latte, pričom ma nezabudla upozorniť, že ho chce s penou. Latte bez peny som osobne ešte nevidela. So začudovaným a výsmešným pohľadom som pozrela na Blacka.

"Colu," oznámil mi s podobne zachmúreným výrazom ako bol ten môj.

"Dnes máme špeciálnu ponuku. Ponúkame grátis jed na potkany. Alebo kyanid, odporúčam. Dáš si?" spýtala som sa ho s predstieranou vážnosťou.

"Fúj! To vážne?" ozvala sa "buchta". Nato som prevrátila oči a odišla k pultu pripraviť niečo jedovaté. Bohužiaľ, to by som ale skutočne musela ísť niekam pohľadať ten jed na potkany. Škoda, v škole by to bolo jednoduchšie.

"Tak teda, jedno latte, s penou," zase tie moje oči. Tuším to pretáčanie bude návykové. "A cola s jedom," dokončila som.

"Snažíš sa byť vtipná?" opýtal sa ma onen nechcený kyslo.

"Ale kde," mávla som rukou. "Ja som vtipná neustále, nemusím sa ani snažiť. Baví ma robiť si žarty z ľudí, však?" nadvihla som obočie, pre zmenu, to tu už dlho nebolo. Viac som sa s nimi nebavila a prenechala ten diabolský box kolegyni.

Už tam sedia vyše hodiny! Bože, čakala by som, že sa zdvihne po piatich minútach, len aby tu nemusel byť. Ja by som to urobila! Práve som sa posťažovala kolegyni, ktorá na jeho výzor podotkla len: "Hezkýýý!" V tej chvíli do kaviarne priam vtrhla teta Katy - úsmev od ucha k uchu. Zamávala mi akýmisi kľúčmi.

"Nie!" skríkla som.

"Áno!" odpovedal krikom ona.

"Nie!" povedala som už trochu tichšie.

"Ale áno!" neviem ako to dokázala, ale úsmev na tvári sa jej ešte väčšmi rozšíril. To som už nevydržala, vybehla spoza pultu a vrhla sa jej do náruče.

"Panebože nie! Tak ktorý, povedz ktorý!" dobiedzala som ešte v jej objatí.

"Hádaj."

"Povedz, že je to ten s tou terasou," zatvorila som oči akoby som si niečo silno želala. "Prosím, nech je to ten s tou veľkou terasou," povedala som a jedným očkom pozrela na tetu. Tá nahodila kamennú tvár a naschvál ma napínala. Počkala pár sekúnd a nakoniec prikývla.

"Nie!" vykríkla som znova a opäť skončila v jej náručí. Nato som sa trochu ukľudnila, keď som si uvedomila, že na nás zíra celá kaviareň, keď hovorím celá, tak ozaj celá. Nebolo to veľa, ale aj tak. Ešte stále celá nadšená som sa vrátila za pult. Teta si prisadla na druhej strane a začali sme rozoberať veci okolo sťahovania. Dom vraj bude pripravený za dva týždne. Za dva týždne sa sťahujeme! Jipijajou!

Ešte som zaregistrovala Blackov odchod, obslúžila pár zákazníkov a potom som sa už plne venovala Katy a spoločnému skompletizovaniu plánu presťahovania. Nečakala som, že sa tento deň vyvinie tak skvelo. Normálny začiatok, strašné pokračovanie a nakoniec veľmi šťastný záver.

Spriateľká!

Sun, 05 Sep 2010 21:18:55 +0200

Pozor, pozor!

Mám tu ďalšie dve nové spriatelenia. Ešte stále sa neprestávam čudovať, že to niekto skutočne chce :) ale rada vyhoviem Vašim žiadostiam.

Tak:

Ako prvú tu máme Miselku. Na svojom blogu má poviedky zo sveta HP, Záškodníkov. Vyzerajú skutočne vábne a už sa teším, kedy s dopracujem až k nej. Zatiaľ sa ospravedlňujem za nekomentovanie. Kto ju teda ešte nepozná, zbehnite pozrieť.

Ako druhá prišla na rad Chris, má tam rozpísanú poviedku Čierna ovca - z obodobia Záškodníkov a aj na tú sa už teším. Tebe sa tiež ospravedlňujem, chvíľu mi potrvá, kým si prečítam tvoje poviedky. Takže aj sem zbehnite a porozhliadnite sa trošku.

Obom veľmi ďakujem.

P. S.: Čo sa týka stavu kapitoly, vidím to celkom optimisticky, keď sa nakopnem tak tu snáď do konca mesiaca bude (žartujem, hádam bude skôr).

Hwesa

Kapitola 22. - KBT

Thu, 26 Aug 2010 02:19:25 +0200

Voilá! Tak to tu teda máte. Zase mi to trvalo dlhšie ako som povedala. Ale hlávne je, že to tu je. Tak si to užite a napíšte mi svoj názor na to. Budem len rada :) páč som po takom čase vyšla z formy. Prvú pätinu (tú sentimentálnu) som mala napísanú už dávno, len to chcelo nejaký rozbeh.

(Mimochodom, týmto tú poviedku zároveň aj začínam ukončovať. Takto som ju mala naplánovanú od začiatku, takže to nie je spôsobené mojou nečinnosťou. Aj keď to bude zrejme skrátené o nejakú tú kapitolu určite. Ale ešte to vidím na také dve... aj keď brané z rýchlika.)

Vaša Hwesa

A tak som sa rozhodla, zistím, kto sa za mňa vydáva a skončím s celou touto fraškou. Myslím, že to celé už ani nemá význam, vlastne, niekedy aj malo? Veď celé to ani nemalo nijakú hlbokú myšlienku, len som bola proste zbabelá. Zbabelá priznať sa, pretože keby som sa priznala, zistila by som, že o mňa Black nemá záujem a nikdy nemal. Black bol skutočne najkrajším chalanom na škole, netreba sa mi čudovať, že aj ja som po ňom túžila, hoci som vedela, tak ako každá, čo je zač. A možno som sa bála toho, že by ten záujem mal a ja som nechcela byť len ďalším krátkym zápisom v jeho denníku a ďalším číslom v jeho poradovníku. Vedela som, že by som podľahla, tak ako každá. Bol sympatický už na pohľad, inteligentný, vtipný a mal neuveriteľnú charizmu, ktorá každého musí zaujať - bol dokonalosť sama, snom každého dievčaťa, lenže... a to lenže, je v tomto prípade veľmi významné, nedokázal ešte natoľko milovať, aby bol schopný chápať hĺbku toho vzácneho a hlbokého citu. To bol jeho problém, to bol problém, prečo nedokázal zostať len s jedným dievčaťom a ja som nikdy neverila, že ja by som v ňom tento cit mohla niekedy vyvolať. Nie som až taká naivná, aby som tomu slepo verila.

Viem, opäť si protirečím - viem, že ho chcem a zároveň nechcem. A práve pre toto všetko bolo pre mňa ťažké, urobiť definitívne rozhodnutie. Lenže na jednu stranu váh zahrala moja hrdosť, nedovolím predsa žiadnej z tej bandy tupých hláv, aby sa vydávala za mňa. A to nakoniec rozhodlo.

Lenže, kde mám začať?

Zvážila sa som všetky svoje možnosti. No, nič moc, poviem vám. Ako mám zistiť kto sa za mňa vydáva, keď nikto nevie ako tá dotyčná v skutočnosti vyzerá, teda zrejme okrem Blacka. Ja by som aj mala jednu možnosť, ale o sebe viem, že rande nemáme. To by som si určite zapísala do diáru. Počkať, pozriem sa pre istotu ešte raz. Hmm... žiadny Black. Tak je to opäť o niečo jasnejšie. Z celého môjho uvažovania mi vyplynula jedna vec, identitu tej Tupej hlavy (dočasne si ju tak pomenujme, okej?) zistím jedine ak si na ňu počíham, keď bude s Blackom na rande. To by sa malo konať v najbližšej dobe ak je Rebecca spoľahlivá, čo ona určite (ale len v tomto smere) je. Čiže, musím sa znížiť na úroveň Blackových fanyniek a začať ho sledovať. Fuj tajbl!

Poviem vám, keď sa potulujete po škole s dobrým pocitom, že si z niekoho urobíte srandu, je to fajn. Ale potulovať sa po skole a sliediť je skutočne veľmi, veľmi ponižujúce. Čo mi prišlo v prvom momente na začiatku mojej pátračky zaujímavé je to, že sa s Tupou hlavou nestretol hneď pred portrétom, resp. niekde pred inou klubovňou, ale rovno zamieril do vnútra hradu. Zrejme si dohodli konkrétne miestočko lásky, kde sa budú stretávať. V budúcnosti sa tomu miestu budem určite rada vyhýbať. Prepletám sa chodbami a sledujem jeho tieň, doslova. Neodvažujem sa priblížiť až natoľko aby som videla celú jeho postavu. Prvoplánovo som chcela použiť splývacie kúzlo, ale pokiaľ má so sebou Záškodnícku mapu, je mi to aj tak na prt. Ja by som si ju teda na potulky určite brala, keby ju ovšem vlastním a zvlášť, keď ide sám. Zatiaľ môžem len dúfať, že nemal potrebu sa do nej mrknúť.

No a nakoniec som teda zabočila, skôr vďaka intuícii ako pomoci zmyslov, doľava. A... Ouha!!! Stál, ležérne opretý o otvorené dvere nepoužívanej učebne a na tvári mu pohrával neuveriteľne nepríjemný arogantný úsmev. Zlá intuícia, zlá intuícia, zlá...

"Vitaj! Som rád, že si dorazila," jeho hlas prezrádzal ako strašne neúprimne to myslí. Chjo, niekto má asi problém. Čiže zase ja. Pravdepodobne som bola odhalená.

Jemne sa odrazil od dverí a naznačil mi galantne prednosť pri vstupe do miestnosti. Obočie sa mi samé od seba stiahlo, asi sa mu nepáčil tón a výraz jeho tváre. Sršalo z neho nepriateľstvo. Môžem vám kúsok dať, ja ho celé nepotrebujem. Fakt. S neznesiteľne nepríjemný pocitom som pomaly kráčala do miestnosti, pričom som sa obzerala či sme tu skutočne sami. Boli sme. Zatvoril dvere, tie potichu cvakli, no aj napriek tomu som od ľaku až takmer nadskočila.

"Som rád, že si tu," povedal znova kúsavo. Asi je sklamaný, že som mu prekazila rande. Len kde má Tupú hlavu?

"Hej, už som to raz počula. Neviem či to môžem opätovať," pozrela som naňho a mykla plecami. Stáli sme oproti sebe. Ja som čakala čo povie a on zrejme rozmýšľal ako začať. Nepríjemný pocit v mojom vnútri sa hlásil čoraz akútnejšie.

"Vieš, potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať." Nereagovala som, len som nadvihla obočie a čakala, ako bude pokračovať. "Chcem sa ťa spýtať... Bavila si sa?" vyštekol zrazu na mňa po chvíľke ticha.

"Ak mi povieš, kedy, kde a na čom, pravdepodobne ti aj odpoviem." Myslím, že môj dotaz bol celkom logický.

"Bavila si sa na mne? Na tom, že si ma zosmiešnila pred celou školou?" tentoraz nahodil ešte nepríjemnejší tón než mal doteraz.

"Zosmiešnila pred celou školou? Ja?" tak teraz som nechápala o čo mu ide. Doteraz som si myslela, že je naštvaný, lebo som mu skazila rande, aj keď dotyčná ešte nedorazila.

"Urobila si zo mňa blázna. Pýtal som sa skoro každého na škole, hľadal ťa na všetkých koľajach. A ty si sa zatiaľ v úzadí na tom zrejme dobre bavila. V podstate si sa mi vysmiala do tváre! Veď som sa ťa bol na to osobne pýtať!" Myslím, že už viem o čom je reč. Bliklo mi.
"Povedz, ako dlho si si to plánovala?" dokončil chladne.

"Pozri, zle si to celé pochopil. To nebolo nič pripravované..." snažila som sa mu to vysvetliť. No on nemienil počúvať.

"Aha, takže to bolo len také jednorazové vyhodenie si z kopýtka a padlo to na mňa. Musela si sa skutočne zabávať, keď som sa ťa pýtal kto si," mračil sa a až prehnane začal gestikulovať. Black bol očividne v ráži.

"Počkaj, počkaj! Už vtedy som ti povedala, že ma poznáš. A celé to vôbec nebolo myslené ako vtip," bránila som sa.

"Neuveríš, ale ani mne to vtipné nepríde," stále sa mračiac ma prebodával pohľadom. "A ak si sa teda nebavila, tak mi vysvetli, prečo si mi všetko nepovedala neskôr. Pýtal som sa ťa."

"Ja v podstate ani poriadne sama neviem! Asi som mala strach. Strach, že keď budeš vedieť kto som, necháš ma stáť uprostred parketu. Priznaj to, nikdy som nebola typ dievčaťa pre teba," teraz som začala rozhadzovať rukami ja. "A ja som sa bála, že sa otrasieš hnusom a pôjdeš radšej čo najďalej odo mňa..."

"S týmto na mňa nechoď. Skús niečo lepšie," znova ma prerušil.

"Pozri, predtým náš vzťah nebol žiadna sláva. Neboli sme ani len kamaráti, ale potom to bolo celkom fajn. Nechcela som to kaziť. Chcela som, aby si prišiel sám na to, kto som. Trochu som dúfala som, že možno budeš rád. Ale ako vidím, moja naivita zase nepozná hranice," pozrela som na neho s ironickým úsmevom.

"Nemám rád, keď zo mňa niekto robí blbca. Ty si ho zo mňa urobila pred celou školou! Ako si si mohla myslieť, že by som sa tomu potešil."

"Toho blbca si zo seba urobil sám, len tak mimochodom. Uvedomuješ si vôbec aký si sebestredný? Všimol si si, že stále omieľaš len ´mňa, zo mňa, ja a ja a ja´? Je ti absolútne jedno, že si ma práve urazil. Ak by to celé bola snaha dostať ťa, tak si ma práve v skutočnosti dosť surovo odkopol. Ale to nevadí. Dôležité je, že tu teraz riešime tvoje urazené ego!" trošku som sa rozšupla. No v skutočnosti ma to ranilo, veď ma práve dosť hnusne odmietol. Nečakala som takúto reakciu na moju osobu. "Ale fajn! Aspoň sme si to vysvetlili. Som rada, že poznám tvoj názor. A ak dovolíš, ja už radšej odtiaľto vypadnem. Nemám chuť počúvať celú noc tvoje sťažnosti," otočila som sa s úmyslom odísť z učebne a čo najďalej od Blacka. No vo dverách ma zastavili jeho výsmešné slová.

"Fajn! Tak sa choď posťažovať maminke. Napíš jej dojímavý list ako som ťa odmietol."

"Vieš čo? Si kretén! Skúsim sa spýtať Takmer bezhlavého Nicka ako sa to dá a budem sa držať tvojej rady, " s tým som už definitívne odišla a ani raz som sa neobzrela, chcela som len byť čo najrýchlejšie preč.

Uf uf!

Mon, 02 Aug 2010 13:03:03 +0200

Začnem asi dosť nervóznym pozdravom: Ahojte?

Tak som teda opäť tu. Nepíšem, nezverejňujem. Proste prišiel skrat a na svojom blogu ani na vašich blogoch som nebola už snáď vyše roka. Som skutočne zhrozená sama sebou. Ale je dosť možné, že odpoviem na vaše prosby a niečo tu z pokračovania zverejním. Najskôr to však musím vymyslieť a napísať :) a potom sem šupnem rovno záver poviedky taký, aký som ho mala naplánovaný od začiatku. Ten je napísaný v hrubom koncepte už dávno v mojom blbečníku. Ale musíte mi dať na to čas, lebo mám teraz dve bydliská a ten blbečník mám práve v tom druhom, pôjdem tam cez víkend, lenže potom idem na týždeň na chatu a tam nie je internet (ledva signál na mobil :D). Takže tak o dva týždne možno niečo zo seba dostanem.

Môžeme sa teda dohodnúť nejako takto?

Vaša kajúcna Hwesa.

Hmm... nazdar?

Sat, 10 Oct 2009 18:15:21 +0200

Normálne sa bojím čo so mnou urobíte.

No čo povedať, hanbím sa, strašne moc. Nič nepridávam a ani nemám čo pridať, z kapitoly mám len 1/4 a už dobre dlho som ten súbor ani neotvorila. Jednoducho povedané, ešte si počkáte.

Čo túto situáciu spôsobuje asi ani nemusím hovoriť... škola. Som tam denne od rána do večera a večer som rada, keď sa najem a idem spať a cez víkend som rada, že som rada. Tak asi tak. Viem, že veľa ľudí to má horšie ako ja a píšu, ale čo by som to bola za človeka, keby som sa stále nesťažovala, že?

Toto tu je tu len na to, aby ste si nemysleli, ako podotkla Little Treasure, že som virtuálne nezvestná. Ešte nejakú dobu, kým sa nenakopnem, tu nečakajte kapitolu. Viem, viem som strašná, nikto normálny nepridáva kapitoly v niekoľko mesačných intervaloch ako ja, ale čo už so mnou narobíte. Neviete kde bývam, tak sa mi nikto nemôže vyhrážať ublížením na zdraví, to je výhoda :).

Takže na záver...buďte prosím trpezliví.

Kapitola 21. - KBT

Fri, 04 Sep 2009 22:41:21 +0200

Hou, hou, hou. Santa prišiel o niečo skôr a priniesol so sebou novú kapitolu. Takže, áno, vidíte dobre.

Dĺžka je bežná, tzn., pre vás prikrátke :-), ale snáď vás zaujme aspoň to, čo ja nazývam dej (a zrejme prídete aj na to, čo plánujem).

(P. S.: Do galérie som si prihodila ešte 4 fotky, ale nič zaujímavé, to len ja som si nemohla pomôcť.)

Naštvane som si to dodupal až do klubovne, kde si ma odchytil James.

"Hej kamoš, mal som dojem, že si s Liz chceš pohovoriť ty, ale keď sem prišla a spýtal som sa, čo hovorí na našu ponuku, len na mňa debilne pozerala. Prečo si jej nič nepovedal? Ona tvrdila, že si sa zrazu zdvihol a rýchlo niekam utekal. Vlastne, ona použila spojenie, že si bol rýchlejší ako Peter, keď uteká pred dietológom. Haha. Kam tá baba chodí na tie prirovnania. Je fakt dobrá," toto na mňa vybafol behom pár sekúnd a už ma ťahal ku kreslám pri krbe, ktoré boli v podstate neustále rezervované len pre nás. "Tak som sa jej teda ja spýtal, či sa k nám nechce pridať. A vieš čo urobila? Vysmiala sa mi do očí, vraj ona nepotrebuje mať pod svojimi krídlami popularity aj nás, chabých začiatočníkov. No veril by si tomu? Neviem, kto sú pre ňu začiatočníci, ale my určite nie. Veď ona ani len nevedela trafiť do kúpeľne vo vlastnej izbe, keď my sme už poznali 3 východy z Rokfortu. Tá baba je vtipná, ale primerane k tomu aj drzá."

Celý ten čas som sa nestihol ani len nadýchnuť, aby som mu čo len na jednu jeho vetu odpovedal. Proste to zo seba len tak sypal. Ale ani som ho príliš nepočúval. Stále som sa hrabal vo vlastných myšlienkach.

"Tak som jej teda povedal, že ak oficiálne odmieta našu ponuku, trest ju určite neminie. Na to sa len uškrnula a potom sa surovo zdvihla a odišla do izby. Tak, čo na to hovoríš?"

"Hm?" len tak mimochodom som postrehol, že skončil so svojím monológom a snaží sa o dialóg.

"Počúvaš ma vôbec?"

"Ani nie. Vieš čo, porozprávame sa o tom inokedy, teraz na to nemám absolútne náladu. Dobre?" nečakal som na odpoveď a zamieril som si to rovno do izby. Potreboval som si trochu premyslieť, čo teraz budem robiť ďalej s tým, čo viem. Hodil som sa na posteľ a premýšľal. Všetky moje myšlienky ovplyvňovalo vedomie, že si zo mňa Liz urobila srandu. Potreboval som jej to nejako vrátiť. Musím jej to nejako oplatiť. Nikto si zo mňa predsa srandu robiť nebude. Rozmýšľal som nad najvhodnejším spôsobom, ale neustále mi v myšlienkach behal len jeden nápad. Treba využiť to, že už poznám to tajomstvo, len Liz o tom ešte nevie. To bude moja výhoda. Remus, samozrejme, kecať nebude, tým som si bol viac ako istý. Ale pre istotou ho na to upozorním.

Musel som sa usmiať, ten plán bol dokonalý. Najlepšie však bude, ak svoj plán rozbehnem až po začatí vyučovania, keď na škole budú aj ostatní. To bude dobrý krycí manéver a okrem toho, dôležitá osoba z môjho plánu je práve na prázdninách doma, ak sa nemýlim, pretože na škole je až príliš ticho. Rebecca Morissová. Áno, presne tú potrebujem, najväčšiu klebetnicu na Rokforte, budem potrebovať rozšíriť pár informácií po škole. Opäť som sa pousmial nad svojím plánom a len som sa nechal unášať svojimi predstavami, v ktorých mi môj plán dokonale vychádza.

Elizabeth:

V posledných dňoch sa Black správal... divne? Áno, divne, to bude asi to správne slovo. Za tú dobu, čo sa Black snažil o kamarátsky vzťah medzi nami dvoma, som si už zvykla, že je náladový. Často menil nálady len na základe jeho nezmyslených (teda aspoň pre mňa) myšlienkových pochodov. Vždy, keď ho pochytila zlá nálada, som sa mu vyhýbala, nikdy nemalo význam sa s ním hádať. Lenže tento krát, akoby sa na mne schválne vŕšil, akoby ja som bola dôvodom jeho zlej nálady. Začalo sa to tesne pred koncom vianočných prázdnin. Pre mňa je to bezdôvodné, avšak on asi nejaký dôvod má, prečo sa správa tak ako sa správa. Prestal ma zdraviť, na moju prítomnosť nijako nereagoval. Keď som si vo Veľkej sieni pri raňajkách sadla neďaleko, ani na mňa nepozrel a ak áno, tak iného, ako jeho mračenia sa mi nedostalo. Už to mi bolo divné, inokedy moju spoločnosť, takpovediac, vyhľadával. Neskôr sa mi zdalo, že ho vôbec nestretávam, akoby sa mi schválne vyhýbal.

Jeho nálada sa však zásadne zmenila po začatí vyučovania. To nadšenie z neho priam kričalo, keď sedel pri jedle s úsmevom na tvári, alebo keď išiel po chodbe a pískal si. To bolo u neho ešte nezvyčajnejšie. Veď kedy som ho naposledy videla pískať si? Nikdy. No stále mi akosi unikal dôvod týchto zmien. A napriek všetkému... čo sa týkalo mňa, jeho správanie sa nijako nezmenilo.

Samozrejme, povedala som si, že je mi to jedno, že je to jeho vec. Ale poznáte ma. Koľkokrát som si už povedala, že sa do niečoho nebudem starať? Koľkokrát som si už povedala, že budem Blacka ignorovať? Veľakrát a vždy to dopadlo rovnako, napriek mojim rozhodnutiam, som sa o všetko zaujímala.

Nemusela som ale pátrať dlho. Dôvod jeho skvelej nálady sa šíril školou ako požiar. Black vraj našiel svoju tajomnú neznámu z plesu - na malý okamih mi to vyrazilo dych (prečo o tom neviem?), lenže správa pokračovala ďalej - a už majú nejaké to rande za sebou. Buď začínam na mladé kolená zabúdať, alebo som to nebola ja. Ale na tom plese som to bola ja, že? Že? Táto situácia mi skutočne neprišla vtipná, pretože buď to znamenalo moju rozdvojenú osobnosť, alebo sa niekto za mňa vydáva. A ani jedno z toho sa mi nepozdávalo. Bolo jasné, že to tak nenechám.

Urobila som niečo strašné

Sun, 23 Aug 2009 21:27:40 +0200

Vážne. Odvážila som sa spraviť si galériu obrázkov. To by, samozrejme, nebolo nič strašné, keby ste tam neobjavili moje fotky.

Išla som na svadbu kamarátke (jej fotka je pod perexom), a tak som sa sama so sebou zhodla, že sa konečne našli fotky, ktoré som ochotná ukázať svetu. Môžete tam objaviť tri fotky mojej maličkosti (mám len 166 cm - takže moc veľká nie som). Jednu som si dokonca pridala aj do profilu (to je len jedna z tých troch, akurát ochudobnená o moju postavu ).

Varujem vás, na vlastnú zodpovednosť vstup povolený.

P. S.: Fotila ma moja maminka v kuchyni :-), tak sa nezhrozte.

Vyzerala naozaj krásne. Šaty síce nie sú môj štýl (príliš volánikov), ale jej neuveriteľne pasovali a aj účes mala krásny... proste dokonalá krásna nevesta.

A opäť spriateľujem

Fri, 21 Aug 2009 22:29:26 +0200

Opäť tu mám nové spriatelenie. Dnes to bude Nat a jej blog. Má tam pár poviedok z čias Záškodníkov.

Utekajte pozrieť.

V celom článku nádete diplom od Nat.

Ďakujem za spriatelenie.

Niečo ku 20. kapitole

Wed, 19 Aug 2009 20:22:24 +0200

Toto by malo byť také malé dovysvetlenie, prečo sa Sirius správa tak ako sa správa.

Nie som si istá či by som toto vysvetlenie dala aj do poviedky, ale myslím, že skôr nie a preto ho sem pridávam takto pomimo. Sú to vlastne, dôvody, ktoré Siriusa vedú k jeho terajšiemu (tomu nahnevanému) a budúcemu správaniu.

Takže tie dôvody sú:

1. Myslí si, že si z neho Liz robí srandu. Úprimne, kto by si to nemyslel? Veď má aj ona ako - takú povesť u Záškodníkov a po škole (hoci zatiaľ nikto iný netuší, že ona je ET). Samozrejme Sirius je chlap a preto tak trochu pozabudol na fakt, že on za ňou išiel prvý a ako prvý ju aj oslovil. Tým sa však urazilo jeho chlapské ego - veď ako si môže robiť niekto srandu z neho? Zo Siriusa Blacka?!

2. Na rovinu, je to chlap. A o čo ide chlapom? O sex. A tak nie je prekvapujúce, že si Sirius chcel zavrzať (prepáčte ten výraz ale slovo sexovať mi príde strašne detinské a výraz milovať sa, sa na túto situáciu absolútne nehodí). Keby to bola hocijaká iná baba, nejká tá typická krava, nebol by problém, išlo by to ľahko. Lenže Liz je Liz a z tej nič nebude.

A hlavné protirečenie v tom všetkom je to, že Sirius je v podstate aj rád, že Liz je tá záhadná baba. Veď je milá, inteligentná a zábavná. Je naozaj rád, že konečne stretol niekoho normálneho. Akurát, že tie záporné dôvody v tej chvíli mali navrch. Nič nie je horšie ako urazený chlap. (Skúste si spraviť srandu z nejakého chlapa a uvidíte ako rýchlo sa urazí a ako dlho sa bude hnevať. :-) - mám to vyskúšané)

Spriatelenie

Thu, 13 Aug 2009 16:45:55 +0200

Mám tu ďalšie spriatelenie a úplne som na to zabudla. Takže najskôr veľmi moc sa ospravedlňujem.

Nováčikom u mňa v zbierke sa tento krát stáva Benkas. Na jej blogu môžete nájsť hlavne niečo o Twilight ságe a tiež poviedku od autorky Wampire Girl.

Takže všetci povinne idú na návštevu.

Ďakujem :-)

P. S.: V CČ nájdete aj diplom pre mňa od Benkas.

P. P. S: Čítajte kapitolu o kúsok nižšie!!

Kapitola 20. - KBT

Thu, 13 Aug 2009 13:36:02 +0200

Jatatá.

Prinášam vám ešte za horúca ospravedlnenie a úplatok v jednom.

Ospravedlňujem sa, že mi to trvalo tak nehoráázne dlho a zároveň vás uplácam na najbližšiu "chvíľu", kým pribudne niečo ďalšie.

Užite si kapitolu a dúfam, že sa vám bude páčiť.

Vyšli sme z izby a zbehli do klubovne. Chvíľu sme sa obzerali, ale zistili sme len to, že tu Liz nenájdeme. Mohla by byť v izbe, lenže tam nemôžeme. Okolo nás práve prechádzalo nejaké malé dievča, tak prváčka, maximálne druháčka, a tak som využil šancu.

"Prosím ťa, mohla by si zbehnúť do izby Elizabeth Toreovej a poslať ju sem dole?" síce mierne prekvapená, ale prikývla. Ani nie za dve minúty už schádzala dole schodmi.

"V tej izbe nikto nie je," povedala a zase vybehla hore schodmi.

"Fajn, teraz budeme musieť preliezť celý hrad, aby sme ju našli," povzdychol si James.

"Alebo by sme mohli použiť mapu a bude to rýchlejšie, nemyslíš?" napadlo ma a hneď som aj vybehol do izby a z Jamesovho stolíka vytiahol našu mapu Rokfortu a začal ju študovať. Liz bola v knižnici. Čo tam preboha robí? Veď sú prázdniny! Zbehol som znovu do klubovne.

"Hej, James! Je v knižnici. Nepýtaj sa ma čo tam robí," povedal som s úškrnom, keď som zbadal jeho neveriaci výraz, "idem tam za ňou, ty môžeš počkať tu keď chceš. Za chvíľu budem späť," mávol som na neho rukou a vybral som sa teda do knižnice. Páni, a to som si myslel, že tento rok tam už nevstúpim.

Vyšiel som cez portrétový priechod na chodbu. Pomaly som kráčal do knižnice. Bol som na začiatku dlhšej chodby, ktorá sa na druhom konci stáčala doprava, keď som začul rozhovor dvoch ľudí. Vlastne počet som len odhadoval, inak by dotyčný trpel samomluvou.

"... kúzelník sa vtedy dostane na miesto, ktoré... je to vlastne akýsi medzník. Tam si vyberieš čo s tebou bude ďalej. A ja som v podstate nechcel zom-," vtedy, keď som bol už asi v tretine tej chodby sa spoza rohu vynorila Liz a... Takmer bezhlavý Nick? Hneď ako ma Nick uvidel, stíchol. Už z diaľky som ich pozdravil.

"Ahoj, Liz! Dobrý deň, Nick!"

"Ahoj!" ozvalo sa dvojhlasne.

Rýchlo som prešiel chodbu a zastavil sa až tesne pri nich.

"Teba práve hľadám. Pomôžem ti?" spýtal som sa a pozrel na Lizinu náruč plnú kníh.

"Vďaka," poďakovala a vystrela ruky, aby mi knihy podala. Keď som mal natiahnuté ruky aj ja a moje prsty boli pár centimetrov od kníh, prehovoril Nick.

"Slečna Elizabeth, s Vaším dovolením, tento rozhovor dokončíme neskôr," povedal zdvorilo a uklonil sa. Keď sa Nick pobral preč, ešte sa za ním obzrela a v tej chvíli na okamžik prestala dávať pozor na knihy, ktoré pustila skôr a ktoré mi vzápätí len tesne prekĺzli pomedzi prsty a spadli mi rovno na nohu.

"Au!" to bolo jediné na čo som sa zmohol. Tie knihy boli ťažké!

"Preboha, prepáč! Nechcela som!" Liz sa okamžite začala ospravedlňovať a zbierať knihy.

"Nechaj tak, ja ich pozbieram," namietol som a Liz sa s ospravedlňujúcim pohľadom opäť postavila a stúpla si kúsok odo mňa s rukami za chrbtom. Vyzerala vtedy tak nevinne, že by som jej odpustil hádam aj moju vraždu. Iba som sa na ňu trochu pousmial a začal som so zbieraním. Dokopy to bolo nejakých sedem hrubších kníh.

Práve som chcel zdvihnúť tú poslednú, obzrel som sa po nej, mal som ju po ľavej ruke. Vo chvíli, keď som sa už načahoval, moje oči zaregistrovali pohyb. To Liz prestúpila z nohy na nohu. Čo však môj pohľad upútalo viac boli jej BIELE TENISKY. Jediné čo mi vtedy behalo po mysli bolo úbohé "Čo?" Neuvedomil som si ani či som to povedal nahlas alebo len vo svojej hlave. Naraz všetko do seba dokonale zapadalo. Tá pieseň. No jasné, veď je to celkom ľahké. A Remusova rada: ´Choď za Liz.´ On to určite vedel, preto ma za ňou posielal.

"Pýtala som sa ťa, prečo ma hľadáš?" povedala Liz. Takže to bolo nahlas. Nepostrehol som, že sa so mnou zhovára. Myslím, že som vyzeral riadne hlúpo. Pozeral som na ňu totiž s mierne pootvorenými ústami ako v nemej otázke.

"Sirius? Deje sa niečo? Povieš mi prečo si ma hľadal?"

Trochu som sa spamätal. Zodvihol som aj tú poslednú knihu a postavil sa.

"Zháňa ťa James. A ak sa nenahneváš musím si ísť niečo vybaviť," nahnevane som na ňu vybehol. Podal som jej späť všetky knihy, otočil sa jej chrbtom a ponáhľal som sa do kuchyne. Vedel som, že tam Remus šiel aj s Petrom, teda hlavne Peter tam išiel. Doslova som sa vrútil dnu a okamžite zamieril k menšiemu stolíku v rohu miestnosti, kde obaja sedeli. Ani som si to poriadne neuvedomil a treskol som rukami na stôl priamo pred Remusom.

"Prečo si mi nepovedal, že je to ona?!" Remus sa jemne mykol.

"Čo som... ? Kto? Teda vlastne, čo?" spýtal sa ma celý zmätený.

"Prečo si mi nepovedal, že Liz je tá baba z plesu?" skríkol som naštvane. Bol som naštvaný. Prečo mi to nepovedali? Chceli sa zabaviť na môj účet? Dúfam, že sa bavili dobre.

"Ale veď si vedel, že je to ona. Sám si nám o tom hovoril," poznamenal Remus.

"Nie z toho plesu, ale z toho maškarného. Nehraj hlúpeho, Remus! Vieš o čom hovorím, sám si ma za ňou posielal. Ty si to celý čas vedel!" Mlčal.

"Tak je to pravda? Je Liz to záhadné dievča z plesu?"

"Neviem, či ti to môžem povedať. Odpoveď poznám, ale nič ti nepotvrdím. Nepoviem ti, či to je skutočne Elizabeth alebo niekto iný. Tá dotyčná ma poprosila, aby som ti to nepovedal. A ver mi kamoš, riskoval by som vlastný život. To myslím smrteľne vážne."

"Fajn, beriem to ako áno. Pretože keby to nebola ona, tak ma určite vyvedieš z omylu."

"Nechápem, prečo sa tak hneváš. Veď ju hľadáš už dlho. Čakal by som, že ťa poteší, keď budeš vedieť s kým si strávil príjemný večer."

"Nie, keď je to Liz! Prečo ste mi to nepovedali? Prečo mi to nepovedala ona? Chcela sa na mne dobre zabaviť? Fajn! Odteraz sa budem baviť ja!" s tým som sa, tento krát Remusovi, otočil chrbtom a vypochodoval som z kuchyne.

Nové spriatelelnie

Sat, 08 Aug 2009 16:58:52 +0200

Mám tu hlavne pre seba, ale aj pre vás, nové spriatelenie. Opäť prichádzam s blogom z "mého mládí". Je to blog Jane245 alebo aj AmiJane. Keď som tento blog objavila bohužiaľ už autorka nepísala ale terza sa znovu vracia v plnej sile a pripravená zahrnúť nás svojimi úžasnými poviedkami a ja sa na to veľmi teším. Na jej blogu môžete teraz objaviť pár z jej starších poviedok a tiež jednu novú s názvom Tieň šťastia. Bude však časom opäť uverejňovať aj iné staršie poviedky a tak si môžete prípadne osviežiť pamäť ich opätovným prečítaním.

Všetkým vrelo odporúčam aby ju navštívil.

Jane pre mňa tiež spravila diplom za spriatelenie, vybrala naoazj krásne obrázky a ja som jej moc vďačná. Obrázok nájdete v CČ.

Ďakujem Jane.

No nie je krásny? (tí ktorí to nevedia s určitosťou určiť, je to Ginny)

To valíte bulvy čo?

Thu, 23 Jul 2009 01:35:34 +0200

No tak som sa raz konečne dokopala k tomu aby som to tu zase (po hooodne dlhom čase) pozmenila. Hodila som sem ďalší zo série týchto zvieratkovských úžasných obrázkov, ktoré sa mi fakt moc páčia.

Takto to dopadne keď človek nemôže zaspať a snaží sa neutrieskať sa k smrti o najbližšiu vec, ktorú má po ruke (ako tak pozerám, buď myš od compu alebo poduška alebo stôl). A úprimne, o takomto čase mi nezostávalo nič iné ako ísť na net a predstierať, že robím niečo zaujímavé, potom by mi totiž ostalo už len krútenie sa na stoličke (to nemám moc rada, je mi vždy zle z toho krútenia hlavy) páč v telke nič nie je. A to nechcite počuť tie úvahy, ktoré ma o takejto dobe napádajú, rovno by ste ma poslali do cvokhausu (keby bola zima, neprotestujem, dostala by som novú bundičku, ale v tomto teple... eee, nie ďakujem).

SB

Wed, 22 Jul 2009 19:01:05 +0200

Keď mne to tak nejde, nedokážem nič napísať, ale sľubujem, že sa o to budem pokúšať aj naďalej pred tým než odídem preč na chatu, kde by som mala byť 10 dní.

Zatiaľ vás iba oboznámim, že sa opäť našiel blázon, ktorý bol ochotný sa so mnou spriateliť. Dnes by som chcela predstaviť, tým, ktorí ju nepoznajú, Niku. Je to vlastne, prvý blog, ktorý som navštívila a jej poviedky ma tak zaujali, že som začala pátrať, takže vlastne vďaka Nike som objavila tento svet fanfiction. Určite si prečítajte jej poviedky a neoľutujete.

Nika, veľmi ďakujem.

Áno, áno, áno

Sat, 04 Jul 2009 20:48:14 +0200

Áno, nebojte sa, žijem... to je šťastíčko čo? No, s obrovskou radosťou vám oznamujem, že som tento školský rok úspešne zavŕšila spravením všetkých skúšok.

Takže teraz sa pustím konečne do dokončenia kapitoly a niekedy v najbližšej dobe by mohla pribudnúť tak sa začnite tešiť (ale nepreháňajte to). Len ma prosím nebite, že mi to tak trvá, oki?

Zatiaľ sa s vami lúčim a čoskoro sa zase ozvem a prajme vám pekné prázdniny :-).

Ja som sa teda dobre bavila

Wed, 10 Jun 2009 22:05:22 +0200

Ľudia, tak toto video som práve videla na Twilight.sk a teda riadne som sa bavila. Viem, že mnohí z vás čo sem chodia nemajú radi Twilight ale toto vám odporúčam. Sú to reakcie niektorých fanúšikov na nový New Moon trailer. No na nezaplatenie. Odporúčam si to pozrieť

Pomôžte!!!

Mon, 08 Jun 2009 20:50:17 +0200

Ahojky ľudia, viem, že som zase nič nepridala už nejakú dobu ale pracuje sa na tom :-)

No ale teraz k závažnej téme. Na tomto blogu http://twilightaci.blog.cz/ autorka, ktorá si hovorí 1repperka1, spravila jednu hnusnú, odpornú, nechutnú vec, a to, že skopírovala poviedky, ktoré nie sú jej a ešte ich vyhlasuje za svoje aj napriek tomu, že sa jej ozvala sama autorka originálu. Na jej stránke sa objavilo už mnoho komentárov a autorka zatiaľ nereaguje (akurát pridala dokončenie poviedky aj napriek upozorneniam). Autorka skopírovala poviedku Apríl od Aniky (http://www.edwardcullen.kx.cz/april_anika.htm) a poviedku od Tinky Ukradnuté srdce (http://www.stmivani.eu/5-info/ukradnute-srdce/). Ak by ste boli ochotný na takúto podlosť reagovať tak jej napíšte aj vy nejaký komentár a reakciu na to čo spravila. Možno ju osvieti a nakoniec to zmaže. Verím, že jej napíšete aj vy svoj názor pretože sa to netýka len týchto dvoch autoriek ale všetkých píšucich autorov, pretož nabudúce môže niekto skopírovať vašu poviedku.

Vopred vám ďakujem ak nás podporíte.

Aktualizácia:

Takže blog tejto "milej" slečny je už nejkú tú dobu zrušený, poviedky sú zmazané, a to nielen z blog.cz ale aj z birdz.sk a stmívaní.eu... nuž, holka sa činila. Momentálne má už založený iný blog (tam už tie poviedky nemá), ale "chúďa" pokoj mať nebude, páč holky z týmu Edwardcullen ju budú prenasledovať snáď až do smrti. Takže sa jej to vypomstilo. Týmto sa s vami dočasne lúčim a dúfam, že vás tento problém nikdy nepostihne (všetci si teraz zaklopeme na drevo (ja na svoju hlavu :-D)).

Kapitola 19. - KBT

Wed, 20 May 2009 17:02:11 +0200

Jipijajou,

tešte sa so mnou,

prišla som s novou kapitolou,

očakávam veľa komentov ;-)

(nie, že by to bolo nejako dlhé... :-))

Sirius:

Sedel som v klubovni a pozoroval som Liz. Sedela v kresle a čítala nejakú knižku. Nemohol som od nej odtrhnúť zrak. Bola taká krásna. Ako to, že som si ju nevšimol už predtým? Sledoval som každý jej pohyb, keď sedela sklonená nad knihou a vlasy jej padali do očí a ona si ich vždy automaticky tým istým gestom dávala späť za ucho. Ruka jej popri tom vždy skĺzla po krku. Sledoval som jej mierny úsmev keď narazila na vtipnejšiu časť deja, alebo ako mierne prižmúrila oči vždy keď sa jej niečo nepáčilo. Bolo to také fascinujúce.

Zamyslene som sa pohrával s príveskom od nej. Hoci som mal priamo pred sebou Liz, nemohol som si pomôcť, neustále som pred očami videl tie krásne zelené oči skryté za škraboškou. Uvedomil som si, že vlastne ani neviem, ako vyzerajú oči Liz. Vo vnútri mňa sa neustále hádali dve moje časti. Jedna neustále kričala za tými krásnymi očami a druhá zase odporovala, že dotyčnú nemám šancu vypátrať a radšej sa mám zamerať na Liz, nie že by bola ľahko dosiahnuteľná, ale určite bola reálnejšia, ako tie oči bez tváre a tela. No napriek všetkému, ani jedna z týchto polovíc nikdy nezaberala väčšiu časť, vždy si boli rovné. V niektorých chvíľach som mal chuť trieskať si hlavu o stenu, len keby to pomohlo.

Takto som tam sedel už hodnú chvíľu. Medzitým už odišla aj Liz a klubovňa zostala prázdna, na prázdniny totiž odišlo viac študentov, ako som si pôvodne myslel. Tak som sa teda zdvihol aj ja a odišiel do izby, ľahol som si na posteľ a znovu som sa nechal unášať svojimi nikam nevedúcimi myšlienkami.

Išiel som po chodbe keď ma zrazu za tričko chytili niečie ruky, ktoré ma začali ťahať. Vedel som nejako podvedome, že je to len sen a tak som sa podvolil a nechal sa dotiahnuť do prázdnej učebne. Otočil som sa na dotyčnú osobu a vzápätí nahodil svoj typický úsmev. Bola to baba, myslím, že piatačka a zdá sa mi, že z Bystrohlavu. Krátke čierne vlasy, štíhla postava, o niečo nižšia odo mňa, pekné hnedé oči. Oprela ma o stenu a vrhla sa na mňa. Teda mňa dlho netreba prehovárať, a tak som jej bozky začal oplácať. Na chvíľu som sa od nej odtrhol, aby som sa mohol nadýchnuť a pozrel jej do očí. V tej chvíli som zostal prekvapene pozerať. Už to neboli tie hnedé oči, ktoré som videl pred chvíľou, ale tie najkrajšie zelené aké som za celý život videl len raz, na plese. Čo ma však prekvapilo ešte viac, už predo mnou nestála ona piatačka ale stála predo mnou Liz. Moja myseľ sa so mnou zahráva a takýmto spôsobom očividne vyriešila moje problémy. Liz sa na mňa zvodne usmiala, odtiahla ma od steny a sama sa postavila tak aby sa o tú stenu opierala ona. Pritiahla si ma k sebe a ja som sa musel rukami oprieť o stenu tesne vedľa jej hlavy, aby sme do seba nenarazili. Vzápätí som však jednu ruku stiahol a pohladil som ju po tvári. Vedel som, že v skutočnosti by sa takto nikdy nesprávala, ale nemohol som si pomôcť, páčila sa mi predstava, že by sa to dialo aj v skutočnosti. Privrela oči pod mojím dotykom, ale len na malú chvíľočku. Hneď na to si ma pritiahla ešte tesnejšie k sebe a začala ma bozkávať. Rukami mi zašla pod tričko a začala mi ho pomaly vyzliekať...

"Héééééj, Sirius!" strhol som sa a myslel som, že práve prežívam svoj prvý infarkt. Do izby práve vtrhol James. "Zobudil som ťa? To ma fakt mrzí brácho," keď to hovoril, položil si ruku na hruď a smutne na mňa pozrel.

"To ti tak verím. Čo chceš?"

"Ale, čo tak škaredo na mňa? Zobudil som ťa z veľmi pekného sna?" tento krát sa mu na tvári vytvoril obrovský úsmev a zahýbal na mňa obočím.

"Nevieš si predstaviť. Tak už mi povieš prečo si sem tak vtrhol?"

"Jasne, jasne... idem na to. Takže... počkaj, chvíľa dramatického ticha... prišiel som na to čo spravíme Liz za to, že je ET a nepovedala nám to," znovu ten jeho žiarivý úsmev. "Remus mi to už odsúhlasil, samozrejme, že mal okolo toho samé kecy, ale nakoniec súhlasil. Petra sa pýtať nemusím, ten by to aj tak nepochopil, toho by sme potom mohli poslať do kuchyne nech nezavadzá..." a začal mi rozprávať jeho dopodrobna prepracovaný plán a v očiach sa mu zračili iskričky nadšenia, pre neho tak typické.

"Fajn, súhlasím. Ale nebolo by najskôr vhodné ponúknuť jej spoluprácu? Viem, že Remus povedal, že neprijme, ale možno sa mýli a podvolí sa."

"Ježiši, skoro to isté mi povedal Remus. S vami je sranda jak s kentaurom," povedal mierne namrzený. "Fajn, tak sa jej najprv spýtaj a keď povie nie, okamžite realizujeme môj plán. Jasné?"

"Hm," odpovedať mu nebolo potrebné.

"A prečo tu vlastne vyspávaš? Veď je len šesť, máme pred sebou ešte celý večer a noc plnú zábavy a ty si tu zalezený. Že sa nehanbíš, takto mrhať časom! Poďme dole, nájdeme čo najskôr Liz, opýtame sa jej na tú spoluprácu a keď odmietne môžeme začať pracovať," keď to hovoril mädlil si ruky a úškŕňal sa pritom na mňa, silne mi pripomínal nejakého zloducha z lacnej komédie pre deti.

Opäť nové SB-čka, dokonca 2

Mon, 18 May 2009 20:51:58 +0200

Všetkých vás tu zdravím... ja viem zase otravujem a žiadna kapitola... aaale kričte mi a pískajte ja som sa do toho konečne pustila a začala som písať takže tento mesiac určite niečo pribudne cha, robím si srandu, mohlo by to byť do konca týždňa keď mi to pôjde. Hmmm... a zase trepem mimo témy, no ale nedalo mi to, chcela som vás proste navnadiť

S radosťou vám predstavujem ďalšie obete, ktoré súhlasili, že sa stanú mojimi kamarátmi :-), teda spriatelenými blogmi.

Ako prvú by som vám rada predstavila Gabrielle,ktorá ma na svojom blogu poviedku "Milujem problémy" je to samozrejem zo sveta HP, vrelo odporúčam.

A hneď vzápätí vás chcem zoznámiť s Malikou, a pozor zmena!! Táto autorka píše fanfiction ale zo sveta TW, ale priznám sa, že som silne moc podľahla kúzlu jej poviedok už dávno (na inej stránke) a až teraz som objavila jej blog tak som musela využiť šancu. Takže, tí čo čítajú a sú fanúšikmi TW tak tam určite zbehnite. A taktiež píše vlastnú tvorbu. Určite sa vám tam zapáči.

Toť vše... niekedy v blízkej budúcnosti sa "uvidíme".

Vaša Hwesa :-)

(nechutne lenivá sa učiť fonetiku a fonológi a radšej brouzdá po netu a vypisuje hovadiny)

Sbéčko

Sun, 17 May 2009 14:06:52 +0200

Mám ďalšiu dobrú správu... teda aspoň pre mňa je to dobrá správa... Ifulda je moje nové SB-čko, na jej blog chodím už nejakú dobu a mám strašne rada jej poviedky... nájdete tam všetkého druhu samozrejme s tématikou HP ale aj iné a taktiež zrovna píše svoju originál tvorbu... rozhodne vám odporúčam navštíviť jej blog.

Takže If, ďakujem