Priateľ je človek, ktorý pozná tvoju minulosť, verí v tvoju budúcnosť a má ťa rád takého, aký si dnes.

Kapitola 22. - KBT

26. srpna 2010 v 2:19 | hwesa |  Kráľovná bielych tenisiek
Voilá! Tak to tu teda máte. Zase mi to trvalo dlhšie ako som povedala. Ale hlávne je, že to tu je. Tak si to užite a napíšte mi svoj názor na to. Budem len rada :) páč som po takom čase vyšla z formy. Prvú pätinu (tú sentimentálnu) som mala napísanú už dávno, len to chcelo nejaký rozbeh.

(Mimochodom, týmto tú poviedku zároveň aj začínam ukončovať. Takto som ju mala naplánovanú od začiatku, takže to nie je spôsobené mojou nečinnosťou. Aj keď to bude zrejme skrátené o nejakú tú kapitolu určite. Ale ešte to vidím na také dve... aj keď brané z rýchlika.)

Vaša Hwesa



      A tak som sa rozhodla, zistím, kto sa za mňa vydáva a skončím s celou touto fraškou. Myslím, že to celé už ani nemá význam, vlastne, niekedy aj malo? Veď celé to ani nemalo nijakú hlbokú myšlienku, len som bola proste zbabelá. Zbabelá priznať sa, pretože keby som sa priznala, zistila by som, že o mňa Black nemá záujem a nikdy nemal. Black bol skutočne najkrajším chalanom na škole, netreba sa mi čudovať, že aj ja som po ňom túžila, hoci som vedela, tak ako každá, čo je zač. A možno som sa bála toho, že by ten záujem mal a ja som nechcela byť len ďalším krátkym zápisom v jeho denníku a ďalším číslom v jeho poradovníku. Vedela som, že by som podľahla, tak ako každá. Bol sympatický už na pohľad, inteligentný, vtipný a mal neuveriteľnú charizmu, ktorá každého musí zaujať - bol dokonalosť sama, snom každého dievčaťa, lenže... a to lenže, je v tomto prípade veľmi významné, nedokázal ešte natoľko milovať, aby bol schopný chápať hĺbku toho vzácneho a hlbokého citu. To bol jeho problém, to bol problém, prečo nedokázal zostať len s jedným dievčaťom a ja som nikdy neverila, že ja by som v ňom tento cit mohla niekedy vyvolať. Nie som až taká naivná, aby som tomu slepo verila.
      Viem, opäť si protirečím - viem, že ho chcem a zároveň nechcem. A práve pre toto všetko bolo pre mňa ťažké, urobiť definitívne rozhodnutie. Lenže na jednu stranu váh zahrala moja hrdosť, nedovolím predsa žiadnej z tej bandy tupých hláv, aby sa vydávala za mňa. A to nakoniec rozhodlo.
      Lenže, kde mám začať?

      Zvážila sa som všetky svoje možnosti. No, nič moc, poviem vám. Ako mám zistiť kto sa za mňa vydáva, keď nikto nevie ako tá dotyčná v skutočnosti vyzerá, teda zrejme okrem Blacka. Ja by som aj mala jednu možnosť, ale o sebe viem, že rande nemáme. To by som si určite zapísala do diáru. Počkať, pozriem sa pre istotu ešte raz. Hmm... žiadny Black. Tak je to opäť o niečo jasnejšie. Z celého môjho uvažovania mi vyplynula jedna vec, identitu tej Tupej hlavy (dočasne si ju tak pomenujme, okej?) zistím jedine ak si na ňu počíham, keď bude s Blackom na rande. To by sa malo konať v najbližšej dobe ak je Rebecca spoľahlivá, čo ona určite (ale len v tomto smere) je. Čiže, musím sa znížiť na úroveň Blackových fanyniek a začať ho sledovať. Fuj tajbl!
      Poviem vám, keď sa potulujete po škole s dobrým pocitom, že si z niekoho urobíte srandu, je to fajn. Ale potulovať sa po skole a sliediť je skutočne veľmi, veľmi ponižujúce. Čo mi prišlo v prvom momente na začiatku mojej pátračky zaujímavé je to, že sa s Tupou hlavou nestretol hneď pred portrétom, resp. niekde pred inou klubovňou, ale rovno zamieril do vnútra hradu. Zrejme si dohodli konkrétne miestočko lásky, kde sa budú stretávať. V budúcnosti sa tomu miestu budem určite rada vyhýbať. Prepletám sa chodbami a sledujem jeho tieň, doslova. Neodvažujem sa priblížiť až natoľko aby som videla celú jeho postavu. Prvoplánovo som chcela použiť splývacie kúzlo, ale pokiaľ má so sebou Záškodnícku mapu, je mi to aj tak na prt. Ja by som si ju teda na potulky určite brala, keby ju ovšem vlastním a zvlášť, keď ide sám. Zatiaľ môžem len dúfať, že nemal potrebu sa do nej mrknúť.
      No a nakoniec som teda zabočila, skôr vďaka intuícii ako pomoci zmyslov, doľava. A... Ouha!!! Stál, ležérne opretý o otvorené dvere nepoužívanej učebne a na tvári mu pohrával neuveriteľne nepríjemný arogantný úsmev. Zlá intuícia, zlá intuícia, zlá...
      "Vitaj! Som rád, že si dorazila," jeho hlas prezrádzal ako strašne neúprimne to myslí. Chjo, niekto má asi problém. Čiže zase ja. Pravdepodobne som bola odhalená.
      Jemne sa odrazil od dverí a naznačil mi galantne prednosť pri vstupe do miestnosti. Obočie sa mi samé od seba stiahlo, asi sa mu nepáčil tón a výraz jeho tváre. Sršalo z neho nepriateľstvo. Môžem vám kúsok dať, ja ho celé nepotrebujem. Fakt. S neznesiteľne nepríjemný pocitom som pomaly kráčala do miestnosti, pričom som sa obzerala či sme tu skutočne sami. Boli sme. Zatvoril dvere, tie potichu cvakli, no aj napriek tomu som od ľaku až takmer nadskočila.
      "Som rád, že si tu," povedal znova kúsavo. Asi je sklamaný, že som mu prekazila rande. Len kde má Tupú hlavu?
      "Hej, už som to raz počula. Neviem či to môžem opätovať," pozrela som naňho a mykla plecami. Stáli sme oproti sebe. Ja som čakala čo povie a on zrejme rozmýšľal ako začať. Nepríjemný pocit v mojom vnútri sa hlásil čoraz akútnejšie.
      "Vieš, potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať." Nereagovala som, len som nadvihla obočie a čakala, ako bude pokračovať. "Chcem sa ťa spýtať... Bavila si sa?" vyštekol zrazu na mňa po chvíľke ticha.
      "Ak mi povieš, kedy, kde a na čom, pravdepodobne ti aj odpoviem." Myslím, že môj dotaz bol celkom logický.
      "Bavila si sa na mne? Na tom, že si ma zosmiešnila pred celou školou?" tentoraz nahodil ešte nepríjemnejší tón než mal doteraz.
      "Zosmiešnila pred celou školou? Ja?" tak teraz som nechápala o čo mu ide. Doteraz som si myslela, že je naštvaný, lebo som mu skazila rande, aj keď dotyčná ešte nedorazila.
      "Urobila si zo mňa blázna. Pýtal som sa skoro každého na škole, hľadal ťa na všetkých koľajach. A ty si sa zatiaľ v úzadí na tom zrejme dobre bavila. V podstate si sa mi vysmiala do tváre! Veď som sa ťa bol na to osobne pýtať!" Myslím, že už viem o čom je reč. Bliklo mi.
"Povedz, ako dlho si si to plánovala?" dokončil chladne.
      "Pozri, zle si to celé pochopil. To nebolo nič pripravované..." snažila som sa mu to vysvetliť. No on nemienil počúvať.
      "Aha, takže to bolo len také jednorazové vyhodenie si z kopýtka a padlo to na mňa. Musela si sa skutočne zabávať, keď som sa ťa pýtal kto si," mračil sa a až prehnane začal gestikulovať. Black bol očividne v ráži.
      "Počkaj, počkaj! Už vtedy som ti povedala, že ma poznáš. A celé to vôbec nebolo myslené ako vtip," bránila som sa.
      "Neuveríš, ale ani mne to vtipné nepríde," stále sa mračiac ma prebodával pohľadom. "A ak si sa teda nebavila, tak mi vysvetli, prečo si mi všetko nepovedala neskôr. Pýtal som sa ťa."
      "Ja v podstate ani poriadne sama neviem! Asi som mala strach. Strach, že keď budeš vedieť kto som, necháš ma stáť uprostred parketu. Priznaj to, nikdy som nebola typ dievčaťa pre teba," teraz som začala rozhadzovať rukami ja. "A ja som sa bála, že sa otrasieš hnusom a pôjdeš radšej čo najďalej odo mňa..."
      "S týmto na mňa nechoď. Skús niečo lepšie," znova ma prerušil.
      "Pozri, predtým náš vzťah nebol žiadna sláva. Neboli sme ani len kamaráti, ale potom to bolo celkom fajn. Nechcela som to kaziť. Chcela som, aby si prišiel sám na to, kto som. Trochu som dúfala som, že možno budeš rád. Ale ako vidím, moja naivita zase nepozná hranice," pozrela som na neho s ironickým úsmevom.
      "Nemám rád, keď zo mňa niekto robí blbca. Ty si ho zo mňa urobila pred celou školou! Ako si si mohla myslieť, že by som sa tomu potešil."
      "Toho blbca si zo seba urobil sám, len tak mimochodom. Uvedomuješ si vôbec aký si sebestredný? Všimol si si, že stále omieľaš len ´mňa, zo mňa, ja a ja a ja´? Je ti absolútne jedno, že si ma práve urazil. Ak by to celé bola snaha dostať ťa, tak si ma práve v skutočnosti dosť surovo odkopol. Ale to nevadí. Dôležité je, že tu teraz riešime tvoje urazené ego!" trošku som sa rozšupla. No v skutočnosti ma to ranilo, veď ma práve dosť hnusne odmietol. Nečakala som takúto reakciu na moju osobu. "Ale fajn! Aspoň sme si to vysvetlili. Som rada, že poznám tvoj názor. A ak dovolíš, ja už radšej odtiaľto vypadnem. Nemám chuť počúvať celú noc tvoje sťažnosti," otočila som sa s úmyslom odísť z učebne a čo najďalej od Blacka. No vo dverách ma zastavili jeho výsmešné slová.
      "Fajn! Tak sa choď posťažovať maminke. Napíš jej dojímavý list ako som ťa odmietol."
      "Vieš čo? Si kretén! Skúsim sa spýtať Takmer bezhlavého Nicka ako sa to dá a budem sa držať tvojej rady, " s tým som už definitívne odišla a ani raz som sa neobzrela, chcela som len byť čo najrýchlejšie preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tonks Tonks | Web | 27. srpna 2010 v 12:26 | Reagovat

toto si kvalitne pokašľal, drahý sirius...
vitaj späť, hwesa! a ja že sa už po tebe zľahla zem. :D dobrý návrat s dobrou kapitolou. len teraz to sirius pohnojil ale dokonale a bude fakt ťažké z toho niečo spraviť.
bojím sa toho končenia. zatiaľ to veru nevyzerá na happy end (vo význame - tí dvaja spolu). nuž, nechám sa prekvapiť ;-) len sa dúfam pokračovania dočkáme skoro :D

2 miselka miselka | Web | 27. srpna 2010 v 14:17 | Reagovat

dobré kapitola ale ten Sirius je ale riadny kretén bože myslela som si že sa jej ospon ospravedlní ale nie viťahujem mamu debil....... suepr tesim sa na dalsiu :-)  :-)

3 miselka miselka | Web | 27. srpna 2010 v 14:31 | Reagovat

hej a ty potom nekončíš však???..... nespriatelila by si sa ak hej napíš mi na blog vdaka :-)

4 Nat Nat | Web | 27. srpna 2010 v 19:40 | Reagovat

vypada to skvele...porad pises vyborne...rychle dalsi! Chci vedet, jak to dopadne ;-)

5 romuska romuska | Web | 27. srpna 2010 v 22:45 | Reagovat

no tak to bolo skarede... on bol uplne nastvany, ona nevedela o co ide.... ona zistila o co ide on bol stale nastvany ona previnila... neskor obaja nastvany... fakt super :( dufam, ze to tak nenechas :) prosiiiim ja by som chcela happyend :) a vitaj spat na blogu... wow dlho som tu ani nebola a teraz nahodou som prisla a akurat si pridala kapitolu :) pekna nahoda :D

6 Jayne Jayne | Web | 28. srpna 2010 v 9:29 | Reagovat

Hwesiiiiiii :))
nemozem uverit, ze ta tu vidiiim..teda ze vidim nieco nove :)))) :D uz som ani nedufala..ale si tu :D:D..este to rozdychavam :))..juuuj..som taka rada, ze si anspat...ok, uz sa ukludnim :))..idem na kapcu :))

7 Jayne Jayne | Web | 28. srpna 2010 v 9:42 | Reagovat

OOOOOOO....
Boze to je idiot...neverim, ze je tak..tak..taky idiot..taky egocentricky namysleny idiot...paneboze..mam chut ho ist nakopnut..to je idiot..ale zase ona tiez boze musela mu povedat, ze dufala ze bude rad..on ked bol nastvany tak to len obratil a viac jej ublizil..
Hwesi, pridaj rychlo dalsiu kapitolu, lebo teraz budem na Siriusa nastvana az prilis a este si nanho vybijem zlost v poviedke :D:D..co by nebolo an skodu..zaslu si to :D:D:D
och..uzasna kapca..to pisanie ti ide o to sa neboj :)
krasa..som rada, ze si spat..dufam, ze ked skoncis tuto poviedku zacnes s dalsiu..rozhodne by som nechcela, aby si nam potom zmizla uz uplne :(

8 Chris Chris | Web | 31. srpna 2010 v 21:51 | Reagovat

bože ten Sirius je ale idiot... maminku vyťahovať... boha typický chlap keď mu dojdu argumenty :D inak dúfam, že keď táto poviedka skončí neskončíš s blogom, lebo ja by som s tebou rada spriatelila :D:D:D ale veď o tom potom, len prosím nekonči :D

9 Hwesa Hwesa | 3. září 2010 v 0:52 | Reagovat

nie, nie, nebudem končiť... skončí iba poviedka... aj keď netuším čo budem písať, ale rada by som zase v niečom pokračovala... ďakujem všetkým za komplimenty ;-) skutočne ma veľmi potešili všetky vaše komentáre... kedy bude ďalšia kapitolka zatiaľ netuším, už som napísala pár riadkov (doslova :-)) - ale snáď čoskoro :-)

a rada spriatelím, ja sa vám ešte ozvem na blogu baby

10 miselka miselka | Web | 5. září 2010 v 21:18 | Reagovat

dakujem už ta mam medzi SB dakauje :-D  :-D  :-D  milujem tvoj blog aj poviedku :-)  :-)

11 miriela miriela | Web | 8. září 2010 v 20:48 | Reagovat

joj mi ale trvalo kým som si to prečítala :D ale parádna kapitola, ozaj skvelá, sirius sa opäť raz ukázal... no nič idem na tú ďalšiu :)

12 Foxie Foxie | Web | 1. října 2010 v 15:27 | Reagovat

Ach, ty chmuľo z rodu Blackovcov! *hádže tehlu* Hwesi, dobrá práca! Rozuzľuje sa to a píšeš takým skvelým štýlom, že s Liz na milión percent súhlasím! Klobúk dolu, kebyže nejaký aj mám!

13 Benkas Benkas | Web | 4. listopadu 2010 v 21:50 | Reagovat

Ahoj...Som rada že si sa vratila... :) Chybala si mi...Vidim ze som este medzi tvojime SB a rada by som aj ostala...Ja som ťa síce počas rrvojej necinnosti vyhodila lebo som mala triedenie no rada by som to napravila...Prosím ozvi sa mi na moj blog čo chces ostat mojim SB ďakujem

14 Benkas Benkas | Web | 4. listopadu 2010 v 21:55 | Reagovat

A teraz ku kapitolke...waw...no som zvedava ako to ukoncis....idem si precitat aj tu dalsiu...a tesim sa potom na nejaky tvoj novy vytvor :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama