Priateľ je človek, ktorý pozná tvoju minulosť, verí v tvoju budúcnosť a má ťa rád takého, aký si dnes.

Kapitola 18. - KBT

17. února 2009 v 23:23 | hwesa |  Kráľovná bielych tenisiek
Ahojte drobečkové...
no takže behom týždňa a ani cez víkend nebude času tak som sa nakopla k napísaniu ďalšej kapitoly na uspokojenie vášho apetítu. Je to už o niečo dlhšia kapitola ale nič extra tak ma neroztrhajte.

Kapitolku venujem všetkým babám, ktoré mi zanechali komentík k minulej kapitole. Moc ďakujem, strašne to človeka poteší.

A zároveň aj ďakujem všetkým, ktorí tento blog navštevujú, bo som si všimla, že sa mi celková návštevnosť prehupla už cez 3000 a v to som nikdy neverila. Neverila som, že sa moja poviedka vôbec uchytí, takžo mooooc ďakujem.

Tak a teraz už bežte čítať a komentovať.




Nejakých pár hodín som si posedela v Núdzovej miestnosti. Našťastie som mala so sebou knihu, tak som sa nenudila. Strávila som tam celé doobedie. Začínala som byť trošku dosť hladná, tak som sa rozhodla, že pôjdem na obed. Chcela som sa zastaviť v klubovni a odložiť si knižku a prezliecť sa. Celý čas som totiž mala na sebe len svoje pyžamo - otcovu košeľu a k tomu staré rozťahané tepláky. No jo, takto na obed asi nepôjdem. Ale má to malý problém. Očakávam, že si na mňa Sirius počká v klubovni.

Pomaly som sa tam teda vydala. Keď už som bola pred obrazom Tučnej pani, zastala som. Nervózne som stepovala pred obrazom a nevedela som sa rozhodnúť. Umrieť istou krutou smrťou alebo vyhladovaním? Čo je horšie? No ako som si tam tak stepovala, portrét sa otvoril a vyšiel odtiaľ... James a dokonca sám! Fuj tajbl! Som sa zľakla, že s ním ide aj Sirius. Ale šťastíčko mi tentoraz praje.
"Ahoj," hneď ako ma uvidel, na tvári sa mu vytvoril ohromný úsmev. Na darček sa asi ešte nezabudlo. Kruci! A ja som tak dúfala.

"Ahoj. Ehm... je tam?" prstom som nervózne ukázala na portrét a pri tom som stále stepovala na mieste. Bola som neuveriteľne nervózna. Priznám sa, musela som vyzerať ako človek, ktorý sa akútne potrebuje dostať na toaletu. To ma teraz ale fakt netrápilo.
"Nie, zrovna si odbehol do izby. Máš tak desať minút," uškrnul sa pobavene. Fajn, hlavne, že on sa baví.
"Oki, dík," na nič som nečakala a rozbehla som sa do klubovne a hneď do izby. Ľudia najrýchlejšia raketa môže ísť do prdele, ja som bola rýchlejšia. V izbe som sa rýchlo prezliekla a potom, presne opačným tempom, som schádzala po schodoch. Myslím, že som si práve vyslúžila zápis do knihy rekordov za najpomalší zostup po schodoch. Keď už som bola hneď pri klubovni, opatrne som sa vykukla spoza dverí a rozhliadla sa po miestnosti, či ho náhodu môj extra bystrý zrak niekde neobjaví. Chvála všetkým tam hore, aj dole, no to je jedno kde sú... proste tam nebol a to bolo dobre. Tak som sa, teraz už normálne, pobrala do Veľkej siene na obed. Pohľadom som vyhľadala Jamesa a sadla som si presne na opačný koniec. Pri nich vždy platí pravidlo ´Za Potterom hľadaj Blacka´ a naopak. Tak som si teda sadla a čakala som, kedy sa začne obed. Sedela som potichučky a na tvári som vyčarila kukuč trojročného neviniatka.

No netrvalo to ani päť minút a do siene prišiel Sirius v celej svojej paráde. Kývol Jamesovi, ale nesadol si k nemu. Pohľadom ma vyhľadal a sadol si ku mne. Toto nebude dobré. Mne sa to vôbec, ale vôbec nepáči. Keby ste videli, ako sa tváril. Hodil na mňa pohľad vraha a na tvári mu naskočil škodoradostný, alebo skôr pomstychtivý úsmev. A znovu, neostáva mi nič iné len povedať: "Oou."

"Ahoj Liz," povedal a sadol si tesne vedľa mňa. Teda, bol fakt veľmi, veľmi tesne vedľa mňa, ramenami sme sa skoro dotýkali. Tak blízko, že som cítila teplo vyžarujúce z jeho tela, tak úžasne formovaného, tak mužského, oči mi zablúdili na jeho hruď... Sakra, Liz, spamätaj sa! Teraz nie je čas na takéto hovadiny, na to môžem myslieť večer. Ak sa však večera dožijem.

Pozrela som na neho a potichučky ho odzdravila. "Ahoj," pomaly som sa od neho odsunula, aby sme si neboli tak blízko. Celý čas sa mi snažil hľadieť do očí, ale ja som svojím pohľadom uhýbala. On sa ku mne opäť prisunul a ja znovu odsunula. Takto to pokračovalo ešte chvíľku pokiaľ...

"Jau! Do prdele!" ...pokiaľ som neskončila na zemi, pretože som si nevšimla, že lavička už akosi končí. Samozrejme, v celej sieni to vyvolalo veľké ohlasy. Haha. Naozaj náramne vtipné. Do kelu, keby vedeli, ako to bolí, nesmiali by sa. No vlastne nesmejú sa úplne všetci. Normálne som zacítila tlakovú vlnu vraždiacich pohľadov, zo strany Siriusovho fanklubu, ktorá smerovala, samozrejme, k mojej maličkosti. Rýchlo som sa postavila, oprášila sa a sadla si na lavičku na druhej strane stola, oproti Siriusovi. No to je delo, on sa na mne tiež dobre zabáva.

"Preboha, Liz, čo robíš?" spýtal sa so smiechom. Po jeho túžbe zabiť ma, mu už na tvári neostala ani stopa. Žeby sa už nehneval? Alebo možno sa vôbec nehneval, len to na mňa hral? A možno sa hneval len ráno a potom ho to prešlo. Bohvie. Som ochotná modliť sa k akémukoľvek bohu, len nech je to pravda.
"Uhýbam sa istej smrti."
"O čom to hovoríš? Akej smrti sa vyhýbaš?"
"No vyhýbam sa vlastnej smrti spôsobenej tvojím hnevom," povedala som opatrne a pozrela na neho. Na moje prekvapenie sa znovu rozosmial.
"Ale ja sa nehnevám," povedal. "Naozaj," dodal, keď videl, že mu stále neverím. "Len som ťa chcel potrápiť. Je síce pravda, že ráno som bol z toho dosť... ehm... prekvapený, ale potom som to predýchal a vôbec sa nehnevám. Naopak, považujem to za dobrý vtip," zrazu zvážnel. "Je to vtip, že?"
Len som mu prikývla. Takže to dopadlo dobre, berie to ako vtip. Pochopil. Chlapec sa nezdá. Vtedy som si spomenula, že som mu vlastne dala dva darčeky. Snažila som sa nenápadne pozrieť na jeho hruď. Nemusím snáď dodávať, že sa mi to nepodarilo. V tomto fakt nie som dobrá. Mala by som si zohnať nejaké doučovanie. Automaticky sa tiež pozrel na svoju hruď... Kriste, mať taký výhľad ako on každý deň, som najšťastnejší človek na svete. Usmiala som sa keď som tam zbadala na striebornej retiazke zavesený môj prívesok. Zdvihol svoj pohľad a usmial sa na mňa jedným z tých svojich úprimných a krásnych úsmevov.
"Vidíš, ani som sa nestihol poďakovať, keď si mi ráno zmizla," úsmev sa mu ešte viac rozšíril. Lakťami sa oprel o stôl a jemne sa ku mne naklonil a znovu mi uprene hľadel do očí. "Takže ďakujem."
"Nie je zač," je toto možné?!?! Ja sa červenám!! To je zase hanba na tri svety... ale prd svety, vesmíry. Ale tak, keby aj vám behali v hlave také myšlienky ako mne, prisahám, že aj ten najväčší úchyl by sa červenal. No ty mój bicykel. Idem si to hodiť. No tak nie. Ešte sa chvíľku budem pozerať. No čo? Si to musím užiť pokiaľ môžem. Hmm... (teraz si predstavuje všelijaké možné prasačinky so Siriusom :-D).

Obed už prebehol v totálnom kľude, aj keď moja myseľ kľudná určite nebola. Takže teda, obed prebehol v relatívnom kľude a odobrali sme sa naspäť do klubovne užívať si darčeky. :-)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tina Tina | 18. února 2009 v 14:58 | Reagovat

Ahoj...mas super blog...naozaj rada citam twoju powiedku:)...wzdy sa nasmejem...nemohla som teraz z toho ako padla Liz  z tej lawicky pri obede:))...nech sa ti i dalej dari pri pisani:)

2 CajushHP.. SB CajushHP.. SB | Web | 18. února 2009 v 15:18 | Reagovat

eH,M...pACILO sa mi,ako padla Liz zo stolicky na obede...Takze super kapca..Ako vzdy,..:D

3 Tonks Tonks | Web | 18. února 2009 v 16:44 | Reagovat

:D a ja som si myslela, že ju ide zabiť... :D no keby to liz rozniesla po škole, čo dostal sirius, tak myslím, že by sa nečervenala ona, ale niekto čiernovlasý :D

veľmi sa mi to páčilo a zas raz som sa zasmiala, hlavne na páde z lavice a na všetkých tých hláškach... napr. to s tou hruďou... úžasné

4 Lucy..twoje SB-nQo♥ Lucy..twoje SB-nQo♥ | Web | 18. února 2009 v 18:16 | Reagovat

heh..wazne skvele..sa mi pacilo to ich natahovanie na lavicke..a jak sa liz vysypala na zem..heh

5 Kris Kris | Web | 18. února 2009 v 19:21 | Reagovat

:D :D ehm, viem si živo predstaviť, aké prasačinky si so siriusom predstavovala:) srandovná kapitola! a v tak krátkom čase! no ja padám:DD great job!!! tešším na pokračko, ostatne ako vždy

6 Lia Lia | 18. února 2009 v 19:58 | Reagovat

pekneeeeeeeeee:D........sa mi pacil pad zo stolicky..a myslela..som ze jejn ieco vyvedie:D.a on nic:D:..teda skoro:D

7 miriela miriela | Web | 18. února 2009 v 20:04 | Reagovat

:D hehe bum, to asi bolelo :D ale teda nečakala som, že je chlapec taký chápavý :D pekne pekne a závidím, že stíhaš písať, ja mám teraz strašne málo času :(

8 hwesa hwesa | Web | 18. února 2009 v 20:36 | Reagovat

ďakujem za komenty babenky

Mireila: no to ti verím, ja do nedele času nebudem mať určite a budúci týždeň... no neviem neviem, som v škole len prvý týždeň a už nám dali strašnú kopu roboty, takže neviem koľko času mi ostane... je to hrúúúza

9 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 18. února 2009 v 21:43 | Reagovat

jéééj,...no pekná kapitola...taká haluzná...a ten jej pád.-..bože ale som sa nasmiala...koniec sa mi zdal trochu suchý, ale fakt sorry

10 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 18. února 2009 v 21:43 | Reagovat

ale vážne len ten koniec...hoci ťa chápem...často píšem rovnako :D

11 hwesa hwesa | Web | 18. února 2009 v 21:45 | Reagovat

Kalamity Jane: ja viem je to oničom, ale nejak som to chcela ukončiť ten ich "rozhovor"... a vôbec sa neospravedlňuj za názor... kritika tiež pomáha pri písaní :-) som rada, že si to napísala

12 ClaireM ClaireM | Web | 19. února 2009 v 19:15 | Reagovat

Tyjo, tak Siri mě mile překvapil. Ani Liz nic neprovedl. To je dobře... Že by nám konečně Siriusek začal dospívat? :)

13 FReedoM FReedoM | Web | 21. února 2009 v 20:00 | Reagovat

Husté. čo k tomu dodať? Na tej lavičke som sa dobre uštávala. A ľutujem zadok Liz. Prednedávnom som si narazila zadok a bolelo to jak :D..... Ked som toto začala čítať, myslela som, že to bude také suché, ale  po druhej kapitole,m som totál zmenila názor. Toto je fakt fajnová poviedka a ten názov... Neviem odkiaľ si ho nabrala (asi z fantázie a z názvu pesničky), no nemá to chybu.

Krásne píšeš moja :)

14 nezvetsna nezvetsna | Web | 23. února 2009 v 19:28 | Reagovat

kapitolka :D

15 Jayne Jayne | Web | 23. února 2009 v 21:40 | Reagovat

tak toto je uplne ta najuzasnejsia poviedka aku som citala :D:D..tak uzasne vtipna a ten namet je neskutocny...je to taak uzasne :D:D..no este stale sa smejem z toho ejj padu z lavice aj z toho darceku co mu dala :D:D..no a tie jej myslienky..no to ma zabija :D:DD:..uzasna poviedka a tiez aj kapitolka :))...straaasne sa tesim na pokracko..dufam, ze pribudne skoro :))

16 FReedoM FReedoM | Web | 24. února 2009 v 21:09 | Reagovat

Kedy bude dalšia kapča please? Takéto napínanie sa mi už nepáči :D Som mocinko zvedavá, tak píš, píš. Viem že sa to asi len tak nakázať nedá (sama píšem a viem že to niekedy nejde), ale aspoň sa pokús, inak tu umriem. Chceš mať na účte nevinnú osôbku (s roškami) ???

17 hwesa hwesa | Web | 24. února 2009 v 22:22 | Reagovat

FReedoM: jo najskôr ti chcem poďakovať za celý húf tvojich komentov :-)... no nechcem mať na svedomí tvoj život ani duševný stav... kapitola bude možno cez víkend, neviem isto, bo mám napísaný len začiatok a na písanie cez týždeň nie je moc času bo mám školu od rána do večera... takže asi najskôr cez víkend možno niečo napíšem... dúfam, že dovtedy vydržíš :-)

18 FReedoM FReedoM | Web | 25. února 2009 v 20:42 | Reagovat

Hihi. To dúfam i ja :) Moc sa teším, tak že tu cez víkend budem ako na koni hihi :D

19 Vampire Vampire | Web | 27. února 2009 v 17:22 | Reagovat

Si pravý Twillinger?

Tak si poď zahrať RPQ hru vo Forkse a zaži príbeh upírov!Sám sa môžeš stať upírom , vlkolakom ba aj človekom a to za pár sekúnd.Žiadna bolesť z jedu.Tak príď na www.cullenvampire.blog.cz a zaregistruj sa úplne zdarma.Čakáme na teba.

20 pimpinela pimpinela | Web | 7. března 2009 v 20:31 | Reagovat

Táák, to som rada, že to bral Siri ako vtip. :DD. Som zvedavá na ďalšiu kapitolku. ;))

21 evi evi | Web | 13. března 2009 v 19:48 | Reagovat

Bože, ta posunovací scéna na lavici v jídelně byla fakt geniální :-D A vůbec celá povídka je moc dobrá, hrozně se při tom bavím, hlavně nad těmi tvými průpovídkami (no ty mój bicykel a tak:-))) A to, jak se v holčině pere ta její rozverná, drobet zlomyslná povaha, a přitom se jí Black tak líbí, že to zpravidla končí nějakou ještě veselejší scénkou... jej, fakt dobrý:-D

22 missha missha | E-mail | Web | 28. března 2009 v 20:35 | Reagovat

úplne super poviedka. v škole medzi prednáškami keď som mala voľno, tak som čítala len túto poviedku. stihla som to asi za dva dni, veľmi dobre sa to číta a má to zaujímavý dej. len tak ďalej, a čím skôr sem pridaj ďalšiu kapitolu  :-)

23 misiatko28 misiatko28 | 22. dubna 2009 v 13:21 | Reagovat

je to super uz sa tesim ked sem das ostatne dieli

24 blaženka blaženka | 24. dubna 2009 v 18:20 | Reagovat

haluz....uz je tu pokracko :-)

25 lilly twe Sb- nKo lilly twe Sb- nKo | Web | 1. května 2009 v 16:19 | Reagovat

waw super poviedka... zacala som ju citat iba dnes ale je fakt bmobova...
kedy bude pokracko?

26 Greisy Greisy | 18. května 2009 v 22:13 | Reagovat

dneska jsem narazila na tvůj blog a okamžitě si přečetla povídku. Musím říct, že je absolutně bezva, tak proč nepíšeš dál??? Doufám, že brzo něco napíšeš.... :)

27 Evanska Evanska | 24. května 2009 v 21:27 | Reagovat

Huh, ja tu nemám koment? A to je ao možné? No idem to napraviť! Chúďa Liz, tiež som nedávno spadla na chrbát a samozrejme si svoje odniesol aj zadok a týždeň som ledva sedela na stoličke :D:D Ja som naopak Siriusovi verila, že Liz nezabije, ale mal dôvod :D

28 Barbara Barbara | 5. srpna 2009 v 17:01 | Reagovat

lol to bolo super :D:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama