Priateľ je človek, ktorý pozná tvoju minulosť, verí v tvoju budúcnosť a má ťa rád takého, aký si dnes.

Kapitola 9. - KBT

3. prosince 2008 v 17:48 | hwesa |  Kráľovná bielych tenisiek
Tááákže, ideme na to... ďalšia je tu:



Ďalšie dni ubiehali asi takto. Ja som sa snažila nenápadne sledovať Blacka a on ma tiež stále "veľmi nenápadne" okukoval. Chápete, nedalo mi to pokoj. Prečo sa tak zrazu správa? Žeby zistil, že som ET, alebo že som jeho Tajná snehová vločka... a ozaj, veď ja som nad tým ešte vôbec nerozmýšľala. Musím zažať žiarovku. No, tak toto určite nezistil, ešte som mu nič nedala, síce Vianoce sú až za... no dlho, ale možno mu niečo pošlem aj skôr. Možno len nejakú báseň. Uvidím. Bude ma to síce bolieť ale porozmýšľam. Napadla ma ešte jedna možnosť, prečo si ma neustále obzerá, ale tá je veľmi, strašne moc nepravdepodobná. Teda tá možnosť je, že sa mu možno páčim. Hahaha... to by sa mu musel stať nejaký úraz. Ako, nechápte ma zle, ono je to naozaj vzrušujúci pohľad na neho, Black sa mi páči, asi tak, ako každej holke ale je maximálne nepravdepodobné, že by som mu zrovna ja padla do oka... inak, asi by som mu dosť zavadzala v tom oku. No to je jednoducho nepredstaviteľné... no vlastne, predstaviť sa to dá. Hmmmmmm... to by šlo. Do kelu Elizabeth Toreová, na čo to myslíš? Na čo asi? Len na pekné veci, chichi.

V podobnom duchu a v podobných myšlienkach mi ubehli ďalšie týždne. Ani som sa nenazdala a prišiel Halloween. S Halloweenom samozrejme aj ples. Vôbec som sa netešila, vedela som, že väčšinu času strávim zrejme zdvorilými rozhovormi s profesormi.

Večer som sa zdvihla z izby a išla sa prezliecť na dievčenské záchody, nemala som chuť znášať komenty Angely a Paris. Ďakujem neprosím. Narvala som sa do šiat a potom som sa pustila do výroby nejakého účesu. Nemusím dodávať, že mi to trvalo ako lačnému sranie. Dosť dlho som sa s tým piplala, ale výsledok stál podľa mňa za to. Vlasy som si musela kúzlom trošku predĺžiť a tak isto som si vo vlasoch spravila oranžový melír, ten mi zmizne hneď po umytí vlasov. Vyzeralo to asi takto: vlasy vyčesané dohora, hore spravená akási vlna, alebo lepšie povedané tunel pre vlasy, ktoré odtiaľ trčali dopredu aj dozadu. S tým melírom to vyzeralo fakt bohovsky. Potom som si opatrne nasadila škrabošku a vydala sa na ples.

Hups, ako tak pozerám, ten účes mi zabral viac času ako som si myslela, prišla som totiž skoro posledná. Je to klišé, ja viem, ale naozaj, keď som vstúpila do miestnosti všetci na mňa upriamili svoje pohľady. Nedalo mi to, musela som sa usmiať. Sadla som si k jednému poloprázdnemu stolíku tesne pri parkete, keďže inde nebolo voľné. Tieto malé stolíky nahradili obrovské fakultné stoly, ktoré by tu pri takejto príležitosti len zavadzali. Sedeli tu nejakí siedmaci z Bystrohlavu, ale ja som im nevenovala pozornosť. Počúvala so krátky príhovor profesora Dumbledora, ktorý vyzýval ľudí na parket. Decentne som počkala, kým sa na parkete utvorili páry a pozorovala, kto z profesorov ostal mimo parketu. Sledovala som svoje obete. Na moju smolu mimo parketu ostali len Slughorn a Dumbledore. Nebolo ťažké sa rozhodnúť. Dumby vyhral na plnej čiare. Tak som sa teda vydala k nemu na zdvorilostný rozhovor.
"Dobrý večer, pán profesor."
"Dobrý večer, slečna Toreová. Prečo netancujete?"
"Nepovažovala som za potrebné zháňať si partnera na tento večer. A pochybujem, že by niekto prijal moje pozvanie," milo som sa na neho usmiala, on mi úsmev opätoval.
"Ani som vám nestihol poblahoželať k vašej skvelej práci," povedal odrazu.
"K akej práci?" nechápala som.
"Tá ľadová dráha bola úžasná, skvelý nápad."
"Och! Aha, to! No, ďakujem," znova som sa na neho trocha neisto usmiala.
"Ale od toho vodného akvária so žralokmi spred troch týždňov je nejaký kľud," povedal a v očiach mu hrali tie jeho večné iskričky radosti. To bolo zase vo vstupnej hale, spravila som tam obrovské akvárium cez celú podlahu, tí čo išli zhora si mysleli, že je tam normálne voda a neprejdú tade a dokonca som tam strčila pár makiet žralokov, ktoré skutočne plávali. Pokračoval akoby vo zdvorilej konverzácii ale v hlase mu bolo cítiť záchvevy smiechu. Teda, ten starý sa nezdá. Vyrazil mi dych.
"Dúfam, že sa Vám nevyčerpali nápady."
"No, tak o to strach nemusíte mať. Možno budúci týždeň sa pustím do práce."
"A smiem vedieť, na čo sa mám pripraviť?"
"Bohužiaľ, to Vám neprezradím. Ale poviem Vám, niekedy sa tu cítim ako v džungli." Zdalo sa, že pochopil môj náznak. Chvíľu sme len mlčky stáli a pozorovali tých opičiakov na parkete. Niektorí to tam vážne suprovo roztočili, ale podaktorí len rozhadzovali rukami a až moc sa tým podobali nevydarenému klonu orangutana. Po chvíli som sa ospravedlnila a zašla si pre niečo na pitie. Stála som pri bare a pozorovala dianie okolo seba. Neviem ako sa mu to podarilo, ale Potter tu bol s Lily. To keď som zbadala, tak mi padla sánka snáď až na zem, nepreháňam. Chlapec ma zrejme počúvol. Šikovný, to by som do neho nepovedala.

Práve som sa chystala na malú obhliadku terénu, keď sa mi za chrbtom ozval známy hlas.
"Smiem poprosiť krásnu neznámu o tanec?" povedal.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 miriela miriela | Web | 3. prosince 2008 v 19:17 | Reagovat

teda tie šaty sú namakané a účes tiež no inak ku kapitolke to sa siri ozval čo? zatancuje si s ním či ne? a dumby sa fakt nezdá, dedko vševedko :D a ešte ma pobavilo, že jej to trvalo jak lačnému sranie, to furt používa moja mama :D

2 Lia Lia | 3. prosince 2008 v 20:24 | Reagovat

ako..teda..velmi pekna kapitola.aj ked mohla byt dlhsia..:)...ale pacila..sa mi....a ten Dumby.sa fakt nezda:D...ako dobry je:D:..a urcite to bol SIirus..co?:D:.uz aby bola dalsia kapca:)

3 ClaireM ClaireM | Web | 4. ledna 2009 v 10:46 | Reagovat

"Trvalo jí to jak lačnýmu sraní" - jé, to je úžasné přirovnání... :-) :-)

4 pimpinela pimpinela | Web | 7. března 2009 v 18:58 | Reagovat

Vodná nádrž so žralokmi? :DDD. Fíha tie šaty sú fakt nádherné.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama