Priateľ je človek, ktorý pozná tvoju minulosť, verí v tvoju budúcnosť a má ťa rád takého, aký si dnes.

Kapitola 8. - KBT

2. prosince 2008 v 13:46 | hwesa |  Kráľovná bielych tenisiek
No keďže som nesmierne natešená z toho, že píšem poviedku a neviem čo od dobroty, tak sem dávam ďalšiu kapitolku. Dúfam, že sa bude páčiť. Kapitolka je venovaná Miriel a Lie za komentíky. Konečne to mám komu venovať :-)



Ľudia, je na mne niečo divné? Nie? Ale, no tak, pozrite sa poriadne. Musí byť na mne niečo divné, inak si to fakt neviem vysvetliť. Viete čo si neviem vysvetliť? Prečo na mňa Black už tri týždne neustále čumí. Ako fakt, čo mu je? Je to divné a mne osobne dosť nepríjemné.

Sedím si na raňajkách, v kľude, nikým nerušená jem. Ale nie je to v pohode, prečo? Lebo mám stále pocit, akoby ma niekto sledoval. Otočím sa, premeriam si celú sieň, nikto nič. Obzerám si náš stôl a čo nevidím? Správne Black na mňa zase vejrá. Ja ho asi zabijem, do kelu, čo som mu spravila? Je na opačnom konci stolu, ale to mu v ničom nebráni. Nechce sa mi hučať na celú sieň. Asi mu radšej napíšem lístok. To je dobrý nápad. Kam na tú genialitu chodím.
Nezízaj na mňa. Liz

Keď som to napísala, zdvihla som sa, podišla k nemu, krásne som sa na neho usmiala a podala mu do ruky lístok. Zostal sedieť s otvorenými ústami. A opäť neviem prečo. Dokelu to je divné. To sa mi nepozdáva. No, asi tak... tak som sa teda rozhodla pokračovať vo svojej ceste von zo siene. Ešte raz som sa obzrela a videla som Blacka ako si práve otvára lístok a číta si odkaz na ňom. Rýchlo sa otočil mojím smerom a keď si všimol, že ho sledujem, mrkol na mňa a vyčaril na tvári úsmev a lá hollywoodska hviezda. Ako sorry, ale tento nacvičený neúprimný úsmev mu fakt nepomôže, iba si to zhorší. Tak som sa teda aj ja na neho usmiala a lá vitaj Hollywood a ukázala mu vztýčený prostredník. Potter sa mohol potrhať smiechom a Blackovi som v sekunde zmazala úsmev z tváre a teraz sa tváril, ako keby mu na ksichte pristál nejaký smradľavý nepodarený odvar. Konečne som doputovala až k učebni, vošla som dnu a hneď si sadla na svoje miesto. Netrvalo dlho a nahromadila sa tam celá kopa tupcov - teda mojich spolužiakov, česť výnimkám. Medzi nimi samozrejme Záškodníci, ktorí sedeli v lavici vedľa mňa. Neustále som na sebe cítila spaľujúce - alebo vraždiace - pohľady pána Blacka. No neviem presne definovať ten jeho pohľad, lebo sa ho snažím ignorovať, snažím sa tam nepozrieť. Zatiaľ sa darí. Fajn, vzdávam sa. Pozrela som na Blacka a jeho pohľad ma na chvíľu odrovnal. Bol taký zvláštny, akoby obdivný a zároveň skúmajúci. Nechápala som, už zase, nestáva sa mi to v poslednom čase nejako často? Ale nenechala som sa.
"Do pekla, Black, čo stále čumíš?" zašepkala som mu, no vlastne to bolo tak potichu, že som to asi len naznačila ústami.
"Nečumím. Pozerám sa."
"Aha, jasné. Prepáč. Black? Prečo sa stále na mňa pozeráš?"
"Nemôžem?"
"Nie, to môžu len vyvolení, a ty medzi nich nepatríš. Láskavo prestaň." Hej, všimli ste si akú dlhú konverzáciu vediem? To je zatiaľ môj najdlhší rozhovor medzi týmito hradbami. Haluz. Zrovna sa naším smerom otočila profesorka a tak radšej pre istou neodpovedal, ale vejrať neprestal. Áááááááá. Zabijem ho. Teší ma, odteraz ma volajte Smrť.

V sobotu sa ide do Rokwillu, konečne. Rozhodla som sa, že zbehnem do nejakého obchodu so šatami a nejaké si vyberiem na ten halloweensky ples... nemala som zatiaľ žiadnu predstavu, len som vedela, že nechcem byť žiadna princeznička alebo niečo podobné.

Vošla som do obchodu, ktorý sa nachádzal až na konci jednej z bočných uličiek. Raz som tam omylom vošla a zistila, že tam majú neskutočne krásne šaty. Tento krát som tam išla s úmyslom niečo si tam kúpiť. Chvíľu som sa obzerala, nič sa mi ale nepozdávalo, boli tam naozaj nádherné šaty, to áno, ale nič čo by som využila na ten ples. Zrazu mi zrak padol na jedny šaty, boli na figuríne, ktorá stála úplne v rohu miestnosti. Hneď mi padli do oka a ako som ich tak očami sledovala, dostala som nápad. Už viem aká maska budem. Budem jeden zo živlov - oheň. Ihneď som si ich musela vyskúšať. Šaty mali farbu ohnivo oranžovej a na vrchu sukne bola dokonca akási "sieťovina", ktorá sa vlnila pri každom mojom pohybe. Vyzerala som akoby som naozaj horela. Sranda čo, ja horím, ale je to krása. Bola som sama so sebou spokojná. K šatám som si potom vybrala ešte topánky a škrabošku. Zbehla som potom ešte k Medovým labkám, nakúpiť si nejaké sladkosti. Nakoniec som sa rozhodla vrátiť sa do hradu. Veselo, spokojná s dnešnými nákupmi, som si vykračovala po ulici, keď zrazu... som zase skončila na zadku a v peknej blatovej kaluži.
"Do riti!! Čo si slepý?!?! To ťa tak priťahujem, že musíš v kuse knokautovať len mňa? Alebo ťa to tak neskutočne baví? Hmm?" mala som nervy, veď kto by nemal.
"Ježiši prepáč, to som fakt nechcel, mrzí ma to." Povedal Black a na môj neskonalý úžas mi pomohol postaviť sa. Čo sa to do pekla deje? A v ešte väčšom šoku som ostala po tom ako mávol prútikom a ja som zostala stáť na mieste opäť suchá, čistá, nepoškvrnená - hmm... dvojzmysel. No pekne. Tento krát som ja nevedela čo so sebou, tuším som zabudla chodiť. No, a to si predstavte, že v takomto nemom úžase ma tam nechal stáť a odišiel s Potterom preč, ale skôr než mi zdrhol za roh sa ešte otočil a venoval mi znova svoj úsmev, úprimný. A ja som tam len stála ako debil, načisto.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 miriela miriela | Web | 2. prosince 2008 v 17:27 | Reagovat

jeee to je momentálne jediné čo ma napadá :D hrozne krásne to bolo jak na ňu stále pozerá a ona nechápe prečo, ale nedá sa a to sa mi lúbi :D a ďaaakujem za venovanie :)

2 CiHaLeMa CiHaLeMa | Web | 3. prosince 2008 v 15:27 | Reagovat

waaa to je supeer :D

rychlo dalsiu kapcu uz sa nemozem dockat... fakt super kapitolovka aj kapitolka :D :))

okej no... krasa

neviem co este napisat lebo tie otrepane frazy ako uzasne, prekrasne a pod. mi uz lezu krkom :D:D:D

no.... bolo to... famózne :D:D fakt super :)) :D paa! M.

3 FReedoM FReedoM | Web | 18. února 2009 v 21:25 | Reagovat

Ty fakticky bombovo píšeš moja :D

4 pimpinela pimpinela | Web | 7. března 2009 v 18:48 | Reagovat

Tie šaty museli byť krásne. ;)

5 Barbara Barbara | 2. srpna 2009 v 0:22 | Reagovat

Tak som sa teda aj ja na neho usmiala a lá vitaj Hollywood a ukázala mu vztýčený prostredník.---toto nemá chybu :D:D:D píšeš fakt skvelo, celá kapitola je super :D celá poviedka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama