Priateľ je človek, ktorý pozná tvoju minulosť, verí v tvoju budúcnosť a má ťa rád takého, aký si dnes.

Kapitola 7. - KBT

1. prosince 2008 v 21:32 | hwesa |  Kráľovná bielych tenisiek
Takže tu mám pre vás ďalšiu kapitolku. Dúfam, že sa bude páčiť. :-) Pekné čítanie



Sobotňajší deň ubehol až nechutne rýchlo, kým som si spravila všetky úlohy, ktoré sa mi nakopili behom týždňa, vonku sa zotmelo. Chcela som sa ešte prejsť... vlastne som sa chystala do jednej z tých mojich učební, že si niečo zaspievam, aspoň jednu - dve pesničky. Vybrala som sa smer portrétový otvor, ale bohužiaľ som ho nestihla otvoriť, niekto bol rýchlejší a ten niekto ma v tej chvíli knokautoval na zem.
"Au, do kelu, dávaj pozor kam ideš!!" pomaly som sa teda zbierala zo zeme, samozrejme bez pomoci toho dotyčného, čo som mohla čakať, že?
"Čo? Jaj, sorry," to bolo všetko čo povedal, hneď sa otočil a chcel pokračovať v ceste ku krbu.
"Kretén," uľavila som si. Ehm... no asi ma počul, súdim podľa toho, že sa hneď otočil mojím smerom a prepaľoval ma pohľadom. Maximálne som mu nevenovala pozornosť. Krútiac hlavou a hundrúc si nadávky na Blacka, som vyšla z portrétového otvoru a vydala sa do svojej tajnej učebne. Prišla som do učebne, sadla som si do tureckého sedu na jednu z lavíc, chrbtom k dverám, tak ako vždy, nikto sme nikdy nechodil, tak som sa nemusela, báť, že mi sem zrazu niekto vtrhne. Zobrala som si do rúk gitaru a začala rozmýšľať, čo si zahrám. Nakoniec som sa rozhodla pre dve pesničky, mamine najobľúbenejšie a vlastne aj moje, prvá - Kráľovná bielych tenisiek od Elánu, druhá - Entirely Good od Z. Smatanovej (viem, že to nie je reálne možné, ale berte to s rezervou J pozn. aut.). Pri tých pesničkách som spomínala na mamu, pred sebou som mala jej usmiatu tvár. Uplynulo už toľko rokov, ale obaja mi stále chýbajú, mama a otec... tieto slová už nikdy nikomu nepoviem. Tieto myšlienky mi vháňali slzy do očí a ani som si to poriadne neuvedomila. Keď som dospievala slzy mi už tiekli prúdom. Čo by som len dala za to, aby som ich ešte aspoň raz mohla vidieť, cítiť ich objatie, ich pohladenie, počuť od nich, že všetko bude dobré. Dala by som svoj život, aby som s nimi mohla byť. Na tomto svete ma nič nedržalo, nič a nikto. Chcela som zbehnúť ešte na večeru, a tak som pomaly vychádzala z učebne a popri tom som si utierala slzy z tváre.

Sirius:
Práve sa vracal z večere, neustále musel rozmýšľať len nad jedným človekom, ET. Kto to je? Čo všetko o nich vie? Nedalo mu to pokoj, bol z toho celý nesvoj. Nevšímal si cestu, nevšímal si nič okolo seba. Prebral ho až hlas Tučnej pani, ktorá si pýtala heslo. Povedal jej ho a chcel pokračovať v ceste, ale do niekoho vrazil. Bolo mu to jedno. Zaregistroval až jej nahnevaný hlas, ktorý mu oznamoval, za čo ho pokladá. "Kretén." Nahnevane na ňu pozrel, ale ona sa už na neho ani nepozrela a pokračovala von z otvoru a niečo si pre seba rozprávala. Chvíľu tam zarazene stál, samozrejme, že to nenechá len tak. Rozhodol sa, že pôjde za ňou. Keď vyšiel z otvoru, všimol si už len jej chrbát miznúci na konci chodby, prekvapilo ho, že smeruje na piate poschodie a nie na večeru. Nedalo mu to a potichu ju nasledoval. Na piatom poschodí zabočila do pravej chodby, vedel, že sú tam staré nepoužívané učebne, ale nikto tam nechodil, nebol dôvod. Preto mu v hlave vyvstala otázka: Čo tam dopekla bude robiť? A tak ešte tichšie ako doteraz ju stále prenasledoval. Dostal sa k učebni, kde zmizla a zostal stáť vo dverách. Videl, ako si z rohu miestnosti zobrala gitaru, sadla si na lavicu a nad niečím rozmýšľala. Zrejme nad výberom pesničiek, lebo zrazu začala pomaly brnkať na struny a potom sa to zmenilo na plynulé tóny. Spievala pesničky, ktoré on vôbec nepoznal. Spievala nádherne. Vôbec si nevšímala okolie, sústredila sa len na ten spev. Sirius stál vo dverách ako socha, nespúšťal z nej oči. Bol ňou očarený. Nevedel, že spieva, že spieva tak nádherne... vlastne donedávna vôbec nevedel, že existuje, vôbec ju neregistroval. Ale teraz... niečím si ho získala, niečím... a on nevedel čím. Bola taká zvláštna, tichá, nenápadná a predsa v sebe mala akýsi oheň života. Bola pre neho záhadou. Dospievala, vtedy sa prebral. Rýchlo vycúval z dverí a zašil sa do najbližšieho tmavého rohu, aby ho nespozorovala. Keď vychádzala z dverí utierala si slzy, to ho prekvapilo. Prečo? Čo, alebo koho, jej tie pesničky pripomenuli? Musí to zistiť.





 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 miriela miriela | Web | 1. prosince 2008 v 21:39 | Reagovat

hmm mám pocit, že hlavná zápletka sa práve ešte len začala rozbiehať, no som celá vo vytržení :D

2 Lia Lia | 3. prosince 2008 v 15:19 | Reagovat

noo pekne.a suhlasims  Mirielou:D.teraz sa to len rozbieha:D

3 ClaireM ClaireM | Web | 4. ledna 2009 v 10:37 | Reagovat

Jé, tak Siri si jí konečně všiml? To je fajn...

4 FReedoM FReedoM | Web | 18. února 2009 v 20:57 | Reagovat

Juj. Tak toto je namakaná poviedka

5 pimpinela pimpinela | Web | 7. března 2009 v 18:42 | Reagovat

Tato kapitolka sa mi veľmi páčila. Bola fakt krásne napísana. ;).

6 Barbara Barbara | 2. srpna 2009 v 0:13 | Reagovat

juuuj tak pekne píšeš. som zvedavá ako to so Sirim a s ňou dopadne

7 Kagome-Mary Kagome-Mary | 9. srpna 2009 v 16:29 | Reagovat

no, sranda, že si dala slovenské pesničky=D inak som čakala, že ju raz Sirius pristihne spievať=) bolo to do očí bijúce od začiatku čo si to spomenula=D ale je to pekné a nemenila by som to=)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama