Priateľ je človek, ktorý pozná tvoju minulosť, verí v tvoju budúcnosť a má ťa rád takého, aký si dnes.

Kapitola 14. - KBT

9. prosince 2008 v 21:24 | hwesa |  Kráľovná bielych tenisiek
Ako vŕŕŕŕŕŕŕ a vŕŕŕŕŕŕŕŕ a vŕŕŕŕrŕ.... sa nečudujte, že pod tým neni článok ale nechce mi to sem hodiť, no chvíľu sa s tým ešte budem biť ale keď to nepôjde skúsim zajtra... no v každom prípade to skúsim čo najskôr napraviť :-)

Ha... ja som vedela, že to tam nakoniec narvem ešte dnes... Ďakujem za všetky predchádzajúce komentíky a nebudem sa hnevať ak budú komentovať aj ďalší, lebo ako vidím tak je tu návštevnosť denne vyšia ako počet tých komentárov... no ale nehám tak. Takže: Čítaniu zdar!



Schody do izby som vyšlapala ohromnou rýchlosťou, ani neviem kde sa vzala. Prezliekla som sa do svojho pyžama - ocinovej starej košele - a zaľahla som do postele. Teraz ležím a snaží sa zaspať, ale nejde mi to. Ja ho tak nenávidím. Strašne moc ho nenávidím za to, čo som videla dnes. Ani neviem prečo ma to tak štve, ale proste je to tak. Keď som ho v tej miestnosti videla s tou kravou myslela som, že ju na mieste zabijem. Aj keď som sa tvárila, že mi to je jedno, vôbec nebolo, chcela som mu na mieste vraziť takú facku, že stena by mu dala druhú a ja potom ešte tretiu a štvrtú a piatu atď... Som si vedomá toho, že sa mi Black páči, komu aj nie a ten zadok... hmm... no nechajme tak. Ale prečo tak hysterčím? Žeby láska? To hádam nie. Veď ja ho tak nenávidím. Ale... aj nenávisť je predsa nejaký cit, ktorý k niekomu prechovávame, síce negatívny ale stále vyjadruje, že sa zaujímame o danú osobu. Viete čo je opakom lásky. Nenávisť? Nie. Nie, nenávisť to nie je. Opakom je... ľahostajnosť. Áno, ľahostajnosť. Tá znamená, že sa o osobu nezaujímame a neprechovávame k nej žiadne city aj keď ju možno poznáme. Bože, ja ho tak nenávidím za to, že ho nenávidím, prečo mi nemôže byť ľahostajný? Prečo mi nemôže byť ľahostajný tak, ako som ja bola doteraz jemu? Viem, že s ním to nemá žiadny význam, žiadnu budúcnosť. Musím to ignorovať, musím jeho ignorovať. A znova sa mi do toho stavia prekážka. Ako ho mám ignorovať, keď som jeho Tajná snehová vločka? Z toho mi vyplýva ďalší problém, čo mu dám ako darček? V tom ma to trklo... už to mám. Tak to musím hneď ráno napísať tete či by mi to mohla zohnať, neviem, kde by sa to dalo zohnať v čarodejníckom svete, ale v muklovskom to viem naisto a hneď k tomuto darčeku by mohla zohnať všetko ostatné, čo ma napadlo. Neviem ak ma to mohlo trknúť zrovna teraz, ale už je to raz tak. Super, takže aspoň tento problém mám vyriešený.

Štvrtok ubehol až nepríjemne rýchlo. Chcela som dodržať svoj plán, že budem Blacka ignorovať, ale viete čo? Ani som sa nemusela snažiť, on totiž akosi tiež nemal záujem so mnou komunikovať. Zaujímavé. No nič, kašľať na to. Pozrela som oknom a zistila, že vonku sa zotmelo, ani neviem kedy. Nechcelo sa mi ale večer som nastúpila na svoj trest za meškanie. Profesorka ma poslala do skleníkov, kde som presadila pár rastlín a potom som tam musela poupratovať a až potom ma prepustila. Nemusím dodávať, že to bola "náramne zaujímavá a zábavná" práca.

V piatok ráno som sa dozvedela dôvod Blackovho nezáujmu o mňa. On totiž zase začal pátrať po mne - teda mne z plesu. Hej vydržal nepátrať asi dva dni a už je v tom zas. Zistila som to, keď som náhodou ráno odchádzala od raňajok a "náhodou", ale nie, fakt to bolo náhodou, som započula kúsok z rozhovoru Záškodníkov.
"Fakt netušíte koho by som sa mohol spýtať? Na tom plese som ju nevidel s nikým okrem profesorov, ale tých sa nemôžem spýtať," povedal už s trocha zúfalým hlasom Black.
"Možno by si to mohol skúsiť u Liz, možno ju pozná. Všetkých tu pozná, rada pozoruje ľudí," to prosím pekne povedal Remus, zohnutý nad svojím tanierom, dosť otráveným hlasom a nevšimol si, že práve prechádzam okolo. Keď som to začula v momente som sa zastavila na mieste, zacúvala naspäť k nemu a chytila ho zozadu za golier košele a výhražným hlasom sa ho spýtala: "Remus, môžeš na slovíčko?" Na odpoveď som nečakala a ťahala so ho za sebou von zo siene, pričom som stále držala v ruke jeho golier a tak som ho nepríjemne škrtila.
"Do pekla, Remus, čo robíš? Poprosila som ťa aby si mu nič nehovoril."
"Kriste, Liz, ty ho nemusíš počúvať dvadsaťštyri hodín denne. A okrem toho keby si nechcela aby zistil kto si, tak by si mu nedala pomôcku."
"Pozri, je fakt, že chcem aby to zistil, ale chcem aby to zistil sám. Inak by som mu o tej piesni nehovorila. Ja nemôžem za to, že je tak neskutočne blbý. Preboha, veď už len ten názov. Tie tenisky nosím už šesť rokov a sú také biele, až sa čudujem, že Black ešte nie je slepý."
"Dobre, už som ticho. Už nič nepoviem. A Liz... prepáč."
"Máš odpustené, ale už mu naozaj nič nehovor."
Zvyšok dňa ubehol rýchlo a znova prišiel večer a znova som si to povinne namierila na svoj trest. Teraz som išla do učebne elixírov, kde som mala pretriediť a upratať zásoby. Bola to fakt nechutná práca, niektoré vecičky z tých zásob boli dokonca také zhnité a zažraté, že som ich nijak nevedela odstrániť, pochybujem, že by to išlo aj kúzlom.

Je sobota a ja sedím pri jazere a čítam si knihu. Čudujete sa, že si v novembri len tak sedím pri jazere a čítam si? Nič nezvyčajné. Som na svojom obľúbenom mieste na druhej strane jazera a pod sebou mám vyčarovanú vyhrievaciu deku, takže mi nerobí problém sedieť na zemi. Fajn, čítam si, čítam, čítam a... už nečítam. Niekto ma vyrušil. No a hádajme kto. Bingo! Black. Prisadol si ku mne na zem a snažil sa začať rozhovor. Ja som sa naopak snažila ignorovať ho.
"Ahoj Liz."
"Hm."
"Máš sa?"
Pozrela som sa na neho s nadvihnutým obočím. "Potrebuješ niečo Black?" Ignorácia? Ehm, to je čo? Už si to nepamätám. Čo som tým mala v úmysle? Kašľať na to.
"Ehm, nie, prečo? Nemôžem len tak prísť a porozprávať sa?"
"Black, vyzerám taká blbá?" trošku dosť nechápavo sa na mňa pozrel.
"Pozri, celé roky si nevedel, že existujem a teraz, ako mi tvrdíš, sa akože snažíš o priateľský rozhovor? Ako, nič proti, ale ja ťa za kamaráta neberiem. A okrem toho, s holkou sa bavíš len vtedy, ak je ti dostatočne sympatická, aby si ju mohol pozvať na rande, inak máš dosť veľkú absenciu čo sa týka rozhovoru s opačným pohlavím. A keďže silne pochybujem, že ma chceš pozvať na rande, tak usudzujem, že niečo potrebuješ. Tak to zo seba láskavo vysyp," vedela som čo odo mňa bude chcieť, aj som tušila, že sa bude chcieť rozprávať po tom, čo mu Remus povedal, inak by si nedal námahu a nehľadal ma. Okrem toho, nikto o tomto mieste nevie, tak sa čudujem, ako ma tu vôbec našiel.
"Prečo si myslíš, že ťa nechcem pozvať na rande?"
Len som sa uškrnula. "Prosím ťa, nie som naivná. Okrem toho po rande s tebou fakt netúžim," aaaaa... trepem, jasne, že po tom túžim. Až nechutne veľmi to chcem.
"Prečo?" len sa mi to zdalo, alebo to znelo trochu dotknuto?
"Netúžim byť poctená miestom na tvojom zozname."
"Aha," nič viac nepovedal.
"Fajn, že sme si to vyjasnili, aj keď mne to bolo jasné od začiatku. A teraz k veci, Black. Čo odo mňa chceš?" snažila som sa tváriť nezaujato.
"No, chcel som sa ťa spýtať či náhodu nevieš, kto bola tá neznáma na plese, s ktorou som tancoval. Vieš tá v tých oranžových šatách," pýtal sa ma to trochu opatrne.
"Viem," na čo klamať, aj tak sa to raz dozvie, potom by som vyzerala, ako najväčší idiot.
"Fakt?!" oči mu zažiarili ako Petigrewovi keď zbadá jedlo. "Tak kto je to?"
"Ty si myslíš, že ti to poviem? Na to zabudni. Pokiaľ viem, tak ti dala nápovedu, tak sa jej drž. Myslím, že je to dosť jasné."
"Ale no táák, uľahči mi to," pozeral na mňa tým svojím psím pohľadom.
"Zlatíčko, máš smolu, na mňa ten pohľad neúčinkuje," kruci, keby som to nebola ja sama tak mu to s radosťou vysypem. Ten pohľad bol taký krásny.
"No tak, Liz."
"Nie."
"Tak mi povedz čo znamená tá pesnička," prevrátila som očami.
"Black!"
"Okej, asi nepovieš."
"Nie."
"Liz?"
"Do riti, Black, nič ti nepoviem! Daj mi pokoj!" s tým som sa zdvihla, odčarovala deku a odchádzala do hradu. Black, samozrejme, sa hneď vydal za mnou. Nevšímala som si ho. Vošla som do vstupnej haly. Kráčala som po chodbe do klubovne, Black za mnou, keď som zbadala Norissku.
"Ááááá, ty malá mrcha! Ty si ma bonzla!" mávla som prútikom a mačke začal horieť chvost, okamžite vyštartovala za Filchom s hrôzou v očiach.
"Liz? Hovorí ti niečo týranie zvierat?" spýtal sa ma Black, len čo Norisska zdrhla za roh.
"Tak jej treba, prachovka jedna," spokojná a kľudná som potom pokračovala do klubovne. Samozrejme Black sa odo mňa nepohol ani na centimeter a stále prosil. Po chvíli som to vzdala a išla si radšej ľahnúť do izby.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 miriela miriela | Web | 10. prosince 2008 v 14:00 | Reagovat

už mi pomaly začínala chýbať :) zlatá je jak bojuje sama so sebou, ale hrozné akí sú ti chlapi zabrzdení... :D

2 Kalamity Jane Kalamity Jane | E-mail | Web | 10. prosince 2008 v 15:36 | Reagovat

haf! mas 10 bodov za to, ze si konecne pridala kapitolu a dalsich 10 za super dej a este 10 za tu uzasna uzasnu kapitolu.....

p.s.: rychlo dalsiu

3 Lia Lia | 10. prosince 2008 v 17:50 | Reagovat

ech:D:.pekneeeeeeeeeeee.ja nemozem..z toho:D:super..velmi pekne..a Noriska..si to zasluzila:D

4 Rokfort Rokfort | Web | 11. prosince 2008 v 13:37 | Reagovat

Dobrý deň,

s potešením Vám oznamujeme , že ste boli prijatá na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.Všetky podstatné informácie nájdete na webe.

Riaditelka

5 Tonks Tonks | Web | 12. prosince 2008 v 22:16 | Reagovat

napísala by som, že som to zhltla na jeden šup, ale nie je to pravda... medzitým som si odskočila do kina :D no, ale keď som sa vrátila-prvá vec bola čítať túto poviedku... pustila som si elán a ideme... veľmi zaujímavý námet a liz je riadne číslo... ten štýl, ktorým to píšeš je úžasný možno práve tým, že píšeš všetko bez servítky... teším sa na ďalšiu kapitolu :)

6 Dromedka Dromedka | Web | 13. prosince 2008 v 20:44 | Reagovat

Omlouvám se, nevím, jestli jsem ti už psala, každopádně ty mě jo, o spřátelení... :) A já souhlasím... :) Proč ne? Přidáme si tě k oblíbeným... :)

7 Annie Annie | 14. prosince 2008 v 0:43 | Reagovat

moc pěkná povídka....dneska sem jí našla a celou sem jí  přečetla.....píšeš suprově.......hrozně se těšim na další kapču.....;-)

8 pimpinela pimpinela | Web | 7. března 2009 v 20:12 | Reagovat

chudák pani Norrisová :DD, už zrejme bez chvosta.

9 Barbara Barbara | 4. srpna 2009 v 15:25 | Reagovat

to bolosuper, pacia sa mi ich hadky :-D a Norriska si to zasluzila. este viac by si zasluzila, ale to by uz asi Liz zavreli za tyranie :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama