Priateľ je človek, ktorý pozná tvoju minulosť, verí v tvoju budúcnosť a má ťa rád takého, aký si dnes.

Kapitola 4. - KBT

27. listopadu 2008 v 17:02 | hwesa |  Kráľovná bielych tenisiek
Takže tu máte ďalšiu kapitolu. Dúfam, že sa bude páčiť a ak sa vám náhodou bude chcieť zanechať mi nejaký kometník, tak ma potešíte. Užite si to.



"Do riti!" práve som pozrela na hodinky a zistila, že mi ostáva len desať minút na to, aby som sa dostala cez celú stanicu k vlaku. Ľudí ako keby práve vypustili z blázinca. Predierala som sa davom rýchlosťou meter za dve hodiny. Keď som sa konečne dostala až k nástupištiam, hneď som sa rozbehla popri všetkých ostatných a ťahala rovnú čiaru k tomu nášmu, 9 a ¾. Zamierila som si to rovno na stenu a rýchlym krokom som chcela prejsť stenou oddeľujúcu toto nástupište od ostatných muklovských.

"Au, do frasa, čo je?!" zrovna mi stena dala na hubu. Sakra, čo je? Prečo som nemohla prejsť? Aha. Hups, totiž, sekla som sa o jedno čísielko, takže som vrazila do steny medzi nástupišťami osem a deväť. Ajaj, už len päť minút. Rýchlo som si pozbierala zuby zo zeme a všetko ostatné čo mi pri náraze spadlo, usmiala sa na okolo stojacich ľudí, ktorí ma zrovna pozorovali a na tvári mali výraz, ktorý mi jasne naznačoval, kam by ma najradšej poslali. Viete, ľudia tam dostanú také pekné biele bundičky s dlhými rukávmi, ktoré si môžete omotať a zaviazať a dajú vás do peknej izby s mäkkými stenami. Ehm, nie že by som tam niekedy bola, tak to vyzerá len v niektorých muklovských filmoch. Tak teda, pozbierala som si veci a rýchlo sa presunula o jedno nástupište vedľa tváriac sa ako anjelik, čo sa mi zrovna nejak nedarilo, pochopte zrovna ma odpálkovala stena.
Prešla som cez deliacu stenu a v poslednej minúte som nastúpila do vlaku a vo chvíli keď som si začala hľadať nejaké kupé - prekvapujúco, žiadne voľné - sa vlak pohol.

Prešla som celý vlak a nikde nič voľné. To sa dalo čakať. Našla som len dve, kde sa našlo nejaké to voľné miesto. Mohla som si vybrať, prvé, kupé kde sedeli Záškodníci a druhé, kupé, kde sedeli moje spolubývajúce. No nemusela som dlho rozmýšľať, mám síce Remusa rada, ale sedieť s tými tromi zvyšnými blbcami, sa mi dva krát nechcelo. S Remusom sa poznám len zbežne ale mám ho celkom rada, jeho aj Lily, niekedy zbehnú na slovíčko, alebo ak potrebujú poradiť s nejakou úlohou, alebo naopak ak ja potrebujem niečo, tak s nimi hodím nejakú tú vetu.

"Čaute baby, môžem si sadnúť?" Hmm... fajn, žiadna odpoveď. Tak ešte raz. "Ehm, ehm... Ahojte, môžem si k vám sadnúť?" Až vtedy sa otočila Lily a prikývla mi. Aleluja. Sadla som si k oknu a tak ako vždy, vytiahla knihu. Chvíľu som načúvala ich rozhovoru. Z témy prázdniny práve presedlali na tému Sirius Black. Ja a Lily sme prevrátili očami a obe sa sústredili na svoje knihy. Paris a Angela sú jeho vernými fanynkami a dokonca sú zakladateľkami jeho fanklubu. Ako, poviem vám, nie je práve príjemné, keď celý deň na vás vejrá obrovský portrét Blacka vo vašej izbe. To mala byť totiž tapeta do miestnosti, kde sa fanklub stretáva a kým sa tam dostal chvíľu pobudol v našej izbe.

Práve som dočítala "až" šiestu stranu, keď nám dvere kupé rozrazil Potter s jeho typickým: "Evansová!" Samozrejme, s Potterom priklusal aj Black, ktorý sa okamžite otočil a pálil do svojho kupé len čo zbadal svoje verné "neotravné, milé, inteligentné..." fanynky. Pottera však neodradilo ani Liliine: "Vypadni Potter!" Žiarivo sa ňu usmial a prisadol si k nej. Ja som sa venovala už opäť svojej knižke, vedela som, ako to bude pokračovať, to vedel každý. Potter doliezal za Lily už od prvého ročníka a dosť nechutne ju strápňoval pred celou školou, potom sa stala akási zmena a od štvrtého ročníka na ňu v kuse pokrikoval ako ju veľmi miluje. Neviem či to myslí úprimne ale neunikol mi jeho oddaný pohľad smerujúci k Lily zakaždým, keď sa objavila v jeho blízkosti, aj teraz. Zrovna jej dával návrhy na rande a iné návrhy, zatiaľ čo ho Lily, veľmi sa premáhajúc aby sa nerozkričala, ignorovala, keď sa dvere kupé znovu otvorili a v nich stál Remus.

"Ahoj Lil, máme ísť do prefektského kupé a potom asi budeme musieť chvíľu hliadkovať na chodbe."
"Chvalabohu," povedala a úľavne si vzdychla. Odložila knihu a odišla, na Pottera sa už ani nepozrela. Ten sa po chvíli smutne zdvihol a odchádzal. Neviem prečo, ale prišlo mi ho ľúto. Vybehla som za ním na chodbu.
"Chceš vedieť prečo ťa nechce?" opýtala som sa ho potichu, keď som ho dobehla pri ich kupé. Prekvapene na mňa pozrel. Ou, zabudla som, on o mne nevie. No čo už, necháme to tak. "Pozri, s Lily nie sme najlepšie kamošky, tak ti neviem povedať presný dôvod prečo ťa nechce, ale poradím ti ako dievča. Za prvé, nevolaj ju Evansová, má svoje meno a nedali jej ho len tak pre srandu králikov. Za druhé, nehuč na ňu pri každej možnej príležitosti, drž radšej hubu. Za tretie, nepozývaj ju v kuse na rande, keby chcela, sama za tebou príde. Uvidíš, že keď jej dáš pokoj a ona ťa má skutočne rada, tak za tebou naozaj sama príde." Povedala som všetko čo som chcela, otočila sa, odišla a zaliezla do kupé. Potter tam len stál a vyzeral ako vyoraná myš. Prebral sa, až keď sa otvorili dvere.
"Hej, kamoš, čo sa deje? A kto bola tá holka, čo sa s tebou rozprávala?" spýtal sa Black.
"Vieš, že neviem?"
"A čo od teba chcela? Rande? Dúfam, že si ju neodmietol, bol by si riadny pako."
"Nie, nechcela ísť na rande. Práveže mi hovorila o Evansovej, vyzeralo to, že ju pozná, takže tu asi nebude nová. Ako je možné, že ju nepoznáme? Nevedel som, že aj ona s nami chodí do školy."
"Netuším, poď si radšej sadnúť."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 miriela miriela | Web | 1. prosince 2008 v 21:22 | Reagovat

:D to je kruté a vtipné zároveň jak ju nikto nepozná :D

2 ClaireM ClaireM | Web | 4. ledna 2009 v 10:21 | Reagovat

Myslím, že tímto rozhovorem s Jamesem se jí trochu změní život. Myslím, že už nebude tak přehlížená... Ale teď rychle na další... :-)

3 pimpinela pimpinela | Web | 7. března 2009 v 18:25 | Reagovat

"Au, do frasa, čo je?!" zrovna mi stena dala na hubu.  toto bola perfektná veta. som si predstavila ako sa zo steny vystrčí päsť a niekomu vrazý do držky. :DD. Krásne ;)) Fíha, miestami som sa už bála, že je duch a že ju nikto nevidí. Ale chápem to, tichučkú a nenápadnú osôbku si málo kto všimne. ľudia často vidia len seba. Hoci aspoň na vyučku by si ju mohol niekto všimnúť, alebo tak.  

Som rada, že sa odhodlala porozprávať sa s Jamesom. a súhlasím s ClaireM. Tiež mám pocit, že tento rozhovor jej zmení život. ;)

4 Barbara Barbara | 1. srpna 2009 v 23:55 | Reagovat

juj určite jej zmení život a idem rýchlo na ďalšiu kapču. som zvedavá ako :D skvelá kapča

5 Jane (Jane245) Jane (Jane245) | E-mail | Web | 7. srpna 2009 v 23:49 | Reagovat

to bolo super, ako si zmýlila stenu! :-D čítam ďalej O:-)

6 Jaune Jaune | Web | 22. srpna 2009 v 13:39 | Reagovat

posbírala zuby... bože ty máš hlody... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama