Priateľ je človek, ktorý pozná tvoju minulosť, verí v tvoju budúcnosť a má ťa rád takého, aký si dnes.

Kapitola 1. - KBT

24. listopadu 2008 v 21:41 | hwesa |  Kráľovná bielych tenisiek
Tak toto je prvá kapitolka. Prajem úprimnú sústrasť všetkým čitateľom... ale nie, dúfam, že to nebude až také zlé. Porosím vás o úprimné komentáre ak budete ochotní komentovať. Ďakujem.


Stojím na nádraží. Stojím a dívam sa na ľudí okolo mňa. Nikto si ma nevšíma, ľudia chodia okolo, vrážajú do mňa ale nikto sa neospravedlní. Akoby som tu ani nebola. Ale mne to nevadí. Som zvyknutá, že ma prehliadajú. Som predsa len obyčajná Elizabeth Toreová. Veľké zelené oči, dlhé gaštanovohnedé vlasy s veľkými vlnami, štíhla postava a na nohách moje typické biele tenisky. Bola som jediná dcéra manželov Jacka a Jennifer Toreových, jediných ľudí, ktorí si moju existenciu všimli. Mám jedenásť a idem do novej školy. Ale nikto tu so mnou nie je. Nikto o mne nevie už celé štyri mesiace. Štyri mesiace od smrti mojich rodičov. Teraz bývam bohužiaľ u tety, otcovej sestry, ktorá je bezdetná a absolútne nemá tušenie čo to je, keď sa o niekoho musí starať, v podstate bola rada, že odchádzam. Som tu, áno som tu, ale úplne sama. Nikoho nemám, ale už si pomaly zvykám.

Pomaly, vlečúc za sebou svoj ťažký kufor, som nastúpila do vlaku a našla si nejaké voľné kupé, bolo ich tu dosť, keďže som prišla o pol hodinu skôr. To viete, to tie zápchy v Londýne človeka vyženú o hodinu a pol skôr z domu a aj napriek tomu príde do svojho cieľa len s pol hodinovým náskokom.

Sedím pri okne a opäť pozorujem ľudí. Pozorujem ako sa deti lúčia so svojimi rodičmi. Ja nemôžem. Lúčia sa pretože sa "až" do Vianoc neuvidia. Ja rodičov neuvidím už nikdy. Všetci sú plní očakávaní, tešia sa na nových kamarátov, nové zážitky, dobrodružstvá ale aj na nové vedomosti. Veď kto by sa netešil, že nastupuje do najznámejšej čarodejníckej školy, do Rokfortu? Vôbec som netušila, že som čarodejnica a pravdu povediac, je mi to jedno. Bola som prekvapená, to áno, ale to mi rodičov nevráti. V podstate sa aj trochu teším, možno v tomto novom svete zabudnem na svoj doterajší život, možno sa môj život trochu zmení. To je vo hviezdach.

Vlak sa začal hýbať a ja sa lúčim s obyčajným svetom muklov a vítam nový svet čarodejníkov. Neviem aké to tam bude, ale budem trochu optimista a začnem sa tešiť. Aká naivná, že?
Prezliekla som sa do habitu, cítila som sa v ňom prekvapujúco celkom v pohode. Potom som si vytiahla knižku aby som sa nenudila. Bol to muklovský román. No čo už, vyrastala som medzi muklami tak to pre mňa bolo normálne. Bola som už poriadne začítaná, keď mi do kupé vleteli nejakí dvaja týpci.
"Fajn tu je voľné, môžeme si sadnúť," povedal jeden z nich, mal dlhšie čierne vlasy, ktoré mu padali do tmavomodrých očí a on si ich neustále odhadzoval.
Jasne ja tu nie som, som asi vzduch. Pako, pomyslela som si a uškrnula sa sama pre seba. Toto bola typická situácia v mojom živote.
Ten druhý si sadol na sedadlo vedľa mňa a ani on si ma nevšimol. Mal čierne strapaté vlasy a orieškovohnedé oči, ktoré pozerali na svet spoza okrúhlych okuliarov. Vyzeral akoby ho ofúklo tornádo. No čo, každý má vlastný štýl.
"Ja som James Potter," povedal týpek s výzorom a lá vyletel som z tornáda a podal ruku tomu druhému.
"Sirius Balck," uškrnul sa ten druhý, potriasol Potterovi s rukou a odhodil si vlasy z očí.
Úúúú aké sexi, povedala som si ironicky a zase som sa sama pre seba uškrnula.

Začali sa rozprávať, typické kecy o rodine, záujmoch atď. Úžasne zaujímavé. Radšej som sa začala opäť venovať svojej knihe. Po chvíli sa dvere znovu otvorili a v nich stál chlapec so svetlohnedými vlasmi a hnedými očami, vyzeral nejako nezdravo, ale nepozastavovala som sa nad tým.
Super, ak sem príde ešte niekto tak si to rovno hodím.

"Ahojte, môžem si sadnúť?" spýtal sa chlapec, keď mu ostatní dvaja prikývli, sadol si oproti mne k oknu. "Volám sa Remus Lupin," predstavil sa.
Ostatní dvaja sa mu tiež predstavili a mňa si stále nikto nevšímal. Znovu sa rozhovorili a ja som sa opäť, už ani neviem koľký krát vrátila k svojej knihe. Nevedela som sa však už sústrediť. Za prvé, v kupé sa ozýval neustály rehot tých troch. Za druhé, všimla som si, že po mne neustále pokukuje ten Lupin, či ako sa to volá. No ty kokso, ono si ma niekto všimol. Hmm, to sú mi divy. Ale stále som sa tvárila, že čítam, aj keď stránku som neotočila dobrú pol hodinu. Po chvíli som to fakt vzdala a radšej počúvala kecy tých troch chalanov. Celý čas som sa usmievala, nad tými hovadinami, čo trepali. Oni to však nevideli, hlavne preto, že mi vlasy padali popri tvári, takže ma kryli. Napriek tomu cesta ubiehala strašne pomaly.

Tak toto je prvá kapitolka. Prajem úprimnú sústrasť všetkým čitateľom... ale nie, dúfam, že to nebude až také zlé. Porosím vás o úprimné komentáre ak budete ochotní komentovať. Ďakujem.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 24. listopadu 2008 v 22:24 | Reagovat

no v celku zaujimave...najma.to ze si ju nevsimli..:)..ale som zvedava..ako to rozvinies..dalej:).

2 miriela miriela | Web | 1. prosince 2008 v 21:00 | Reagovat

chúďa šak za chvíľu bude fakt neviditeľná, keď si ju nikto nebude všímať, ale teda že ani len Remus sa jej meprihovoril...

3 kar-cool-ka kar-cool-ka | Web | 2. prosince 2008 v 18:54 | Reagovat

škoda že nemám čas, ďalšie kapitolky si musím prečítať inokedy.... ale začína to veľmi pekne ;)

4 ClaireM ClaireM | Web | 4. ledna 2009 v 10:03 | Reagovat

Hezké. Píšeš krásně a povídka vypadá zajímavě, takže jdu honem číst další kapitolku.

5 FReedoM FReedoM | Web | 18. února 2009 v 20:26 | Reagovat

Pekné a moc sa teším ako to dopadne, tak ide čítať dalej :)

6 pimpinela pimpinela | Web | 7. března 2009 v 18:06 | Reagovat

Tiež sa čudujem, že si ju vôbec nevšimli... Teda okrem Remusa :DD.

7 Barbara Barbara | 1. srpna 2009 v 23:33 | Reagovat

moc pekné. napriek tomu, že teraz začínaš. to by si mala vidieť môj prvý pokus... blueee :-(

8 Jane (Jane245) Jane (Jane245) | E-mail | Web | 7. srpna 2009 v 23:37 | Reagovat

zaujímavé  :-) najviac sa mi páčilo "týpek s výzorom a lá vyletel som z tornáda"  :-D

9 Kagome-Mary Kagome-Mary | 9. srpna 2009 v 15:17 | Reagovat

Jane mala pravdu=) vyzerá to byť vážne dobrá poviedka=D a Jamesa si pekne opísala "vyzeral akoby ho ofúklo tornádo"=D

10 Jaune Jaune | Web | 22. srpna 2009 v 13:26 | Reagovat

pěkný :d nebudu se zdržovat a letím na další ;-)

11 Sima Sima | Web | 26. dubna 2011 v 13:22 | Reagovat

veľmi krásne píšeš, číta sa to ľahko, dej je pútavý :D :D idem hneď na ďalšiu kapitolu :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama